Obnova Kežmarského hradu po požiari v roku 1901.
Časť 2.
Rekonštrukcia Kežmarského hradu pokračovala ďalšími prácami. Mešťanosta píše Komisii:
"Ešte začiatkom júna tohto roku [1901] by sme chceli začať aj so zastrešením a najnevyhnutnejšou obnovou budov stojacich na juhozápadnej strane hradu, a za týmto účelom Vás chceme požiadať o kontrolu pripojených 2 ks škíc a prípadné vykonanie korekcií a potom to ráčili poslať späť.
Považujem za potrebné spomenúť, že vynímajúc výstavbu vretenového schodiska vedúceho do dvojposchodovej hranolovej veže nad bránou, ako aj vynímajúc obnovu izieb na obidvoch poschodiach bránovej veže, na škici číslo 2 naznačené 2 ks komínov sa v tomto roku nepodarí postaviť z nedostatku financií. Musíme však odstúpiť žiaľ od obnovy a zastrešenia západnej okrúhlej nárožnej veže, lebo mesto nemá k dispozícii potrebné peniaze.
Mesto Kežmarok môže dať na obnovu podľa predbežných prepočtov 18 025 korún a 58 halierov a k tejto sume sa ešte pridá z tohto sirotského rezervného fondu za účelom odkúpenia prízemných obytných domov pristavaných ku hradu 20 000 korún.
V súvislosti s týmito domami máme šťastie oznámiť radostnú okolnosť, že s vlastníkmi mesto už uzavrelo zmluvu a po schválení zmlúv v zastupiteľstve nič neprekáža zbúraniu domov. Z porovnania priložených dvoch škíc je zrejmé, že konštrukcia a tvar striech na škici č. 2 je nakreslená s dodržaním vzorov, ktoré poskytol pán architekt Oto Sztehlo, kým č. 1 bola vypracovaná ešte pred poskytnutím týchto vzorov."
Komisia 20. apríla 1901 po Sztehlovej oprave, resp. úprave poslala mešťanostovi nové projekty.
V ďalších peripetiách priebehu obnovy hradu a následných viacnásobných úpravách projektov striech sa ukázalo, aká dôležitá a štýlovo smerodajná je pre vyznenie pamiatky celková silueta, ktorú tvary striech primárne určujú.
Ešte 28. marca 1901 urýchlene vypracoval kežmarský architekt a staviteľ György Kornél Schwarz návrhy na zastrešenie hradu. Svoj návrh poňal v neogotickom duchu, so zjavnou snahou nadviazať na najstaršiu pôvodnú neskorogotickú stavebnú fázu hradu. Korešpondovalo to s predstavou reštaurátorov 19. storočia, podľa ktorých sa rekonštrukcia pamiatky mala realizovať v duchu jej primárneho umeleckého štýlu. Z vizuálneho hľadiska hrad s vežami korunovanými vysokými strmými strechami pôsobí monumentálnejším a stredoveko romantizujúcim dojmom.
Z ideologického pohľadu to súviselo s dobovým chápaním obdobia vlády Mateja Korvína ako najdôležitejšieho úseku uhorských dejín, teda časom kedy vznikol aj Kežmarský hrad.
Návrhy boli zaslané pamiatkovej komisii na posúdenie a Oto Sztehlo ich následne prepracoval.
Sztehlo 20. februára 1902 hlási pamiatkovej komisii, že "na Thökölyho hrade boli všetky požiarom zničené strechy počas uplynulého roku obnovené podľa usmernení komisie, len nové vretenové schodisko (pri bránovej veži) sa nemohlo ukončiť a jeho výstavba bude pokračovať až v priaznivejších poveternostných podmienkach."
Celkové náklady na zastrešenie hradu a výstavbu schodiska na bránovej veži nakoniec dosiahli výšku približne 13 500 korún.
Výsledkom, napriek mnohým novotvarom, bola taká podoba striech hradu, ktorá zjavne poukazovala najmä na neskorostredovekú fázu vývoja hradu a zároveň sa približovala podobe pred požiarom v roku 1865.
Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík