1 2 3

Superžena z Poľska

Beata Laska - Koscielecka - OstrogskaVšetci ju poznáme ako prvú ženu turistku, uväznenú na Kežmarskom hrade. Tu so smútkom v očiach hľadela na okolitý svet a milované Snežné hory. Málokto však vie, že Beata Lasky bola emancipovanou a bohatou ženou. Nebyť snemu v Piotrkove, ktorý jej otočil život o stoosemdesiat stupňov, mohla sa do dejín turistiky zapísať oveľa príjemnejším spôsobom. To by sa však písal celkom iný príbeh...

Narodila sa v roku 1515 Andrejovi Koscieleckemu a Kataríne Telničanke – šľachtičnej z Moravy. Povráva sa však, že práve kráľ Žigmud Starý, ktorý žil v nie veľmi šťastnom zväzku s Barbarou Zápoľskou, bol skutočným otcom Beaty. Dostala preto adekvátnu výchovu na kráľovskom dvore a mohla tak kreovať svoju osobnosť aj odvahu. Tá jej zrejme nikdy nechýbala. V roku 1539 sa Beata vydala za knieža Iľju Ostrogského, ktorý bol bohatým magnátom. Manželstvo však trvalo krátko, keďže Iľja smrteľne padol z koňa na rytierskom turnaji. Beata v tom čase už čakala dcéru Alžbetu, nazývanú Halšku. Na jej výchovu tak zostala sama. Halškiným opatrovníkom sa stal Beatin švagor – knieža Vasil Konstantin Ostrogsky, ktorý mal len dvanásť rokov. Ako plynul čas, Beata začala odvážne míňať manželove peniaze. Keď to zistil kráľ Žigmund, roku 1541 urobil z Konstantina plnoletého muža a majetok rozdelil medzi neho a Halšku. Dievčina vlastnila okrem toho aj iný majetok a preto sa stala veľmi žiadanou nevestou. V roku 1553 Halšku chceli násilne vydať za Dimitrija Sangušku. Tu sa však hrdá Beata vzoprela a sobáš povoliť nechcela. Vyžalovala sa Žigmundovi a ten sa rozhodol Dimitrija potrestať smrťou. Pred týmto trestom utiekol spolu s Halškou na Moravu, ale nie nadlho. Niekoľko záujemcov o ruku pohľadnej a bohatej Halšky chcelo dopadnúť a zabiť Dimitrija. Podarilo sa to Martinovi Zborovskému za hranicami Poľska. Halška sa medzitým vydala za bohatého magnáta Lukáša Górzu z Mazowsza. Beata nechcela dať súhlas na tento sobáš a preto sa ukryla v kúpeľoch. Tam ju však našli, ukradli jej z ruky prsteň a ten dali Halške ako súhlas jej matky k sobášu. Beata sa s tým nedokázala zmieriť, a tak našla útočisko spolu s dcérou u kráľovnej Bony, ktorá opustila v roku 1556 Poľsko a Beata tým stratila svojho spojenca.

Ilustračná fotografia z predstavenia Krvavé dejiny XVI. (2018) - Beata a Halška Ilustračná fotografia z predstavenia Krvavé dejiny XVI. (2018) - Halška s kovovou maskou
Ilustračné fotografie z predstavenia Krvavé dejiny XVI. (2018) - 1. Beata a Halška, 2. Halška s kovovou maskou.
   

Preto sa rozhodli vycestovať do Ľvova, kde sa schovávali v kláštore u Dominikánov. Pre Beatu bol tento zväzok neplatný a tak chcela dcéru definitívne vydať za Simeona Sluckého. Lukáš, ktorý sa dožadoval svojich manželských práv, kláštor napadol a Halšku uniesol do Szamotul. Mladučkú dvadsaťročnú manželku uväznil do veže na dlhých štrnásť rokov a na tvár jej dokonca nechal ukuť železnú masku.

Beata sa zúfalo snažila dcéru vyslobodiť, preto odvážne vstúpila na snem v Piotrkove. Neprišla prosiť, ale hľadať riešenie. A práve tam spoznala muža, ktorý zmenil celý jej život. O dve desaťročia mladší Albert Lasky ju zaujal a zároveň prisľúbil pomoc. Dňa 11. mája 1564 mu dala svoju ruku, ale v skutočnosti nepoznala ozajstnú tvár Alberta, ktorý prahol len po jej majetku. Halšku vlastne nikdy nezachránil. Z väzenia ju oslobodila až smrť Lukáša v roku 1573. O niekoľko rokov však Halška v Ostrogu zomiera.

Ilustračná fotografia z predstavenia Krvavé dejiny XVI. (2018) - Albert Lasky a Beata, ich zoznámenie na sneme v Piotrokove.
Ilustračná fotografia z predstavenia Krvavé dejiny XVI. (2018) - Albert Lasky a Beata, ich zoznámenie na sneme v Piotrokove.
 

Zronená Beata hľadala útechu v iných aktivitách. Milovala hory a výlety. Jej ďalší životný príbeh poznáme z legiend, kedy sa oficiálny výlet do Tatier zmenil pre Beatu na dlhoročné väzenie v Kežmarskom hrade. Albert jej uštedril ďalšiu ranu, keď zistila, že to všetko urobil preto, aby sa dostal k jej majetku a navyše sa dopustil bigamie s Francúzskou Sabinou de Seve.

Beatina hrdosť utrpela bolestivé rany. Len silná žena však dokáže prežiť dlhé roky izolovaná medzi múrmi chladného hradu a odolávať nikdy neuskutočneným myšlienkam na slobodu. Beata ju už až do svojej smrti znovu neokúsila, stala sa však symbolom slovenských hôr. Symbolom, že odvaha sa na ženách často veľmi podceňuje.

„Meniac miesto, idem, kde ma osud volá,
tam, kde vrchol Karpat pára mraky
i stojím na dvorci Laskeho... "

Adam Schroeter, 1564

Autorka: Mgr. Zuzana Brišáková - lektorka múzea

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti