Pamätná tabuľa Pavla Országha Hviezdoslava v Kežmarku

Tento rok (2021) si pripomíname okrúhle výročie – storočnicu od smrti najvýznamnejšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava. V Kežmarku je po ňom pomenovaná ulica a jeho meno nesie aj tunajšie gymnázium. A nie je to náhodou, ako v prípade stoviek ulíc po celom Slovensku.

Kežmarské gymnázium je pokračovateľom slávneho kežmarského lýcea, v ktorom strávil mladý básnik päť rokov. Obdobie strávené na kežmarskom lýceu hralo kľúčovú úlohu vo formovaní jeho osobnosti a malo zásadný vplyv na jeho tvorivú orientáciu. Po rannom detstve prežitom v rodnom dome so svojou drahou matkou sa stala práve táto vzdelávacia ustanovizeň jeho skutočnou "múdrou matkou" – "alma mater".

Pavol Országh nastúpil do IV. ročníka v školskom roku 1865/66. Už vtedy sa uňho prejavil básnický talent. Keď jeho triedny učiteľ Karl Koller počul jednu z jeho príležitostných básní, zvolal: "Hľa, hotový Goethe!" Nebol len mimoriadne talentovaným, ale aj veľmi usilovným študentom. Iba raz dostal známku „laudabile“ a nie výbornú - vo IV. triede, paradoxne zo slovenčiny. Preto bol obľúbený medzi profesormi a zároveň obdivoval aj on ich, predovšetkým Friedricha Scholcza, tiež príležitostného básnika. Zlú finančnú situáciu sa mu podarilo vyriešiť rôznymi štipendiami a odmenami v súťažiach. Napríklad v VIII. triede získal štipendium grófa Telekiho vo výške 75 zlatiek, ktoré venovala Generálna cirkev Uhorska dvom najlepším študentom zo všetkých evanjelických škôl v Uhorsku. Býval u rodiny Demiányovcov (Hviezdoslavova 2), kde si ho obľúbili, takže mu zverili i súkromné vyučovanie ich detí.


Zápisnica z maturitnej skúšky


Zápisnica z maturitnej skúšky - Pavol Országh je vedený pod číslom 20.	Zápisnica z maturitnej skúšky - hodnotenie odpovedí Pavla Országha

Preto sa niekoľko rokov po skone tejto významnej osobnosti v hlave riaditeľa obchodnej školy Andreja Devečku zrodila myšlienka osadenia pamätnej tabule, ktorá by všetkým okoloidúcim dávala najavo túto významnú súvislosť. Financie sa zabezpečili z verejnej zbierky, ktorú zorganizoval Slovenský okresný osvetový výbor v spolupráci s okresným náčelníkom Dr. Edmundom Engelmayerom. Pamätnú tabuľu vytvoril mladý absolvent sochárstva Ladislav Majerský (1900 Hliník nad Hronom – 1965 Bratislava). Po ukončení štúdia na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach absolvoval kurz pre učiteľov kreslenia a geometrie v Bratislave. V rokoch 1922 – 1926 študoval v Prahe sochárstvo na umeleckopriemyselnej škole u profesora Josefa Mařatku a u profesora Otakara Španiela na Akadémii výtvarných umení. Od roku 1927 pôsobil ako profesor kreslenia a modelovania na Vyššej štátnej priemyselnej škole v Bratislave. Patril ku generácii umelcov, ktorí položili základy moderného slovenského sochárstva a medailérstva. Vytvoril napríklad Pomník slobody v Ružomberku (1929), Pomníky padlým v prvej svetovej vojne v Malackách (1929) a Hliníku nad Hronom (1931), reliéfy Štefana Moyzesa a Karola Kuzmányho v Banskej Bystrici. Taktiež navrhol desaťkorunovú mincu (1944) a štátne vyznamenanie - Dôstojnícky kríž Radu kniežaťa Pribinu 4. triedy (1940– 1945). Po roku 1945 začal maľovať portréty – architekta Dušana Jurkoviča, Pavla Országha Hviezdoslava, maliara Janka Alexyho, hudobného skladateľa Eugena Suchoňa.

Majerský poňal kežmarský pamätník ako bronzovú plnoplastickú bustu básnika v staršom veku, ktorá vystupuje z oválneho pozadia. To je pripevnené na mramorovú tabuľu. Pod bustou sa nachádza ďalšia obdĺžniková mramorová doska s vysekaným nápisom: PAVEL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV /1865 – 1870/ Vysoko blaha domov tam i kľúč / však človek krýdla má – i nech sa vznáša! / Letorosty II 14. Pamätník je osadený na hlavnej fasáde budovy starého lýcea, nad oknom prvého poschodia, kde bývala IV. trieda.

Slávnostné odhalenie tabule sa konalo v nedeľu 11. novembra 1928, v deň niekdajšieho básnikovho pohrebu. Udalosti sa zúčastnili vojaci kežmarskej posádky, študenti gymnázia, profesorský zbor a školská rada, ako aj najvyšší predstavitelia správnych orgánov a zástup divákov. Z vyzdobeného rečníckeho pultu dirigoval gymnaziálny učiteľ Gejza Dikant spevácky zbor Slovákov, potom úradník M. Benko deklamoval Hviezdoslavovu báseň: Hymnus vzkriesenia. Slovenským rečníkom bol riaditeľ obchodnej školy Devečka, po ňom prehovoril gymnaziálny inšpektor MUDr. Michael Guhr. Následne zaspieval školský zbor pod vedením profesora Kornela Gottharda pieseň Božia moc a prozreteľnosť, po ktorej profesor Robert Weißer prečítal oslavnú báseň profesora Eugena Bindera. Riaditeľ Karl Bruckner položil veniec inštitúcie s nápisom na bielej stuhe: "Básnikovi Hviezdoslavovi - alma mater". Gyula Andor Hefty položil veniec, na ktorom bolo na modro-zlatej stuhe napísané "Spevákovi Karpát – Karpatský spolok".

Slávnosť sa skončila vojenskou poctou a hraním štátnych hymien.

Autor: Mgr. Maroš Semančík - historik Múzea v Kežmarku