1 2 3 4 5 6

Zaujímavá fotografia z gymnaziálneho maturitného tabla

Maturitné tablá patria medzi zaujímavé zbierkové predmety všetkých múzeí. Viaceré z nich majú vyše sto rokov, takže pre historikov i mnohých nadšencov regionálnej minulosti sú neoceniteľnými prameňmi pri poznávaní rôznych osobností - či už z radov učiteľov alebo študentov. Vďaka nim môžeme uzrieť tváre ľudí tvoriacich dejiny kežmarského školstva. Základom pre ich identifikáciu sú uvedené krstné mená i priezviská (nie ako dnes). Avšak ako si ukážeme v nasledujúcich riadkoch, maturitné tablá ukrývajú aj iné unikáty, skvosty.

Unikátna fotka gymnázia z maturitného tabla 1913/1914 (foto: Múzeum v Kežmarku) Tablo maturantov gymnázia z roku 1913/1914 (foto: Múzeum v Kežmarku)

Kežmarské lýceum/gymnázium má v hierarchii tunajšej histórie obzvlášť výnimočné postavenie. Na pozícii pedagógov i študentov tu pôsobilo mnoho slovenských, ale taktiež zahraničných osobností. Na jeho bohatú tradíciu už vyše 90 rokov úspešne nadväzuje súčasné Gymnázium P. O. Hviezdoslava. V zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku sa okrem iného nachádza maturitné tablo posledného predvojnového ročníka 1913/1914, zhotovené kežmarským fotografom Emilom Moravetzom. Nájdeme na ňom väčšie portréty vtedajšieho riaditeľa Karla Brucknera a triedneho učiteľa Roberta Weiszera; či menšie snímky ďalších ôsmych členov profesorského zboru (Samuel Banczik, Andor Báthory, Jenö Binder, Kornél Gotthardt, Zsigmond Karátsony, József Révay, Károly Szokol, Rezsö Topperczer), vyučujúcich maturitný ročník. Medzi 34 absolventmi je jediná žena - Teréz Wildner. Zaujímavé je, že vo výročnej správe školy za daný školský rok v menoslove žiakov ôsmeho ročníka nefiguruje. V Kežmarku teda iba maturovala. Vieme, že sa narodila 23. mája 1891, pochádzala z obce Bicske, vzdialenej približne 27 km západne od Budapešti. Od spolužiakov bola v priemere 2-4 roky staršia.

Takáto štruktúra je bežnou súčasťou takmer každého starého tabla. V čom je posledné predvojnové tablo iné, výnimočné? Tablá kežmarského lýcea sa vyznačovali tým, že sa na ne v istom období umiestňovala fotografia školskej budovy. Vďaka tomu sa do dnešných dní zachovalo niekoľko iných záberov. Jeden z najunikátnejších sa nachádza práve na tom, ktoré opisujeme. V ľavom dolnom rohu je nalepená fotografia školy, pochádzajúca z obdobia medzi rokmi 1893 – 1905. Určenie presného a úzkeho časového rozhrania nám umožňujú dva medzníky, ohraničené stavbou nového gymnázia a jeho následnej dostavby. Staršia polovica školy vznikala v rokoch 1891 – 1893 vedľa historickej budovy lýcea. Do nového objektu sa umiestnili triedy, riaditeľňa, zborovňa; v starom zostala knižnica, kabinety so školskými zbierkami a auditórium na významné spoločenské akcie.

Na historickej fotke je zachytený prakticky neznámy pohľad na gymnázium v smere od dnešnej nemocnice. V popredí je cesta a plot, ohradzujúci areál patriaci evanjelickej cirkvi. Ten chránil obe školské budovy i drevený artikulárny kostol. Nad vchodom do školy visí tabuľka s neidentifikovateľným nápisom. Zaujímavo vyznieva riešenie školského parku s cestičkami na prechádzky a rozhovory a novovysadené stromy. V pozadí je pekne viditeľný drevený plot so stredne vysokými stromami. V pravej časti sa zasa týči pôvodná kupola červeného evanjelického kostola, ktorú v októbri 1920 postihol požiar.

K zrkadlovitému rozšíreniu budovy prišlo v rokoch 1905 – 1906. O to viac je cenný pohľad na stenu, ku ktorej bola druhá časť budovy pristavaná. Zanikli aj výklenky na boku prednej strany, kde pribudli okná nových tried. Viac sa o stavbe súčasného gymnázia dočítate v pútavom článku historika umenia Maroša Semančíka "Budova gymnázia P. O. Hviezdoslava".

Jeden z mála pohľadov na prvotnú stavbu gymnázia (foto: internet)

Možno sa budete pýtať, prečo sa na table z roku 1914 ocitla fotka školy bez zrkadlovej prístavby, vtedy neaktuálna minimálne desať rokov. Ťažko nájsť uspokojivú odpoveď. Hlavne s ohľadom na to, že títo maturanti boli prví, ktorí využívali rozšírenú budovu gymnázia v podobe, v akej ju poznáme my. Do školy totiž nastúpili v septembri 1906. Možno si len chceli uchovať spomienky na časy dávno minulé...

Autor: Vladimír Julián Ševc

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO