1 2 3

Špaňodolinský súdok – výrobok alchymistov?

Ľudia oddávna objavovali nové materiály a pri ich hľadaní a výrobe prichádzali na rôzne nové technologické postupy. Mnohým pomohla náhoda a keďže spočiatku nevedeli, ako tá ktorá technológia funguje, prichádzali s rôznymi teóriami. Jednou z nich bola tzv. cementačná meď. Jej pôvod bol spočiatku zahalený rúškom tajomstva. Išlo o "záhadnú“ metamorfózu železa na meď pôsobením banských cementačných vôd. "Zázračná voda“, ktorá mala schopnosť transmutovať menej hodnotný kov – železo na hodnotnejší kov – meď, priťahovala pozornosť mnohých ľudí, medzi nimi i alchymistov, ktorým táto skutočnosť potvrdzovala presvedčenie, že aj zlato sa dá vyrobiť podobným spôsobom. Zaujalo to mnohých predstaviteľov dobovej vedeckej obce, medzi nimi také slávne mená, akými sú Paracelsus, Agricola a dokonca Isaac Newton.

Išlo v podstate o výrobu cementačnej medi zrážaním na železe pôsobením banských vôd, ktoré vyluhovávali chalkopyritové ložiská. Banská voda, nazývaná v dobovej nemeckej terminológii zement, obsahovala siričitan meďnatý a jeho reakciou so železom vznikal siričitan železnatý a meď. Takto získaná meď bola pre svoju jemnosť vhodná na výrobu rôznych pohárov a iných dekoračných predmetov. Vyrábali ich zo špaňodolinskej a ľubietovskej medi od začiatku 17. storočia po 1. tretinu 19. storočia. Používali sa na prípitky pri slávnostných príležitostiach a návštevách významných hostí.

Tieto výrobky zo Španej Doliny, Ľubietovej a Banskej Bystrice sa často stali obľúbeným a vyhľadávaným suvenírom predávaným okrem Banskej Bystrice aj v kúpeľoch Sliač, preto sa dodnes nachádzajú roztrúsené v rôznych, viac či menej vzdialených krajinách. Na Slovensku sa ich preto zachovalo iba veľmi málo. Kvôli tomu majú vysokú historickú i zberateľskú hodnotu, svedčiacu o najslávnejšom období medeno-rudného baníctva v Banskej Bystrici a baníckych obciach v jej okolí.

   

Medzi ne patrí doteraz neznámy, novo identifikovaný výrobok z Múzea v Kežmarku. Typologicky ide o dvojitý pohár (Doppelbecher) v tvare súdka na víno (Fassbecher). Vyrobili ho v 2. polovici 18. storočia z čiastočne pozlátenej medi. Vysoký je 9,5 cm a najväčší priemer má hodnotu 6,5 cm. Z vonkajšej strany má tvar suda so všetkými náležitosťami, ako sú dúžky a obruče. Dúžky sú zdobené granulovaním, čo je spolu s nápismi charakteristickým a poznávacím znakom všetkých špaňodolinských výrobkov. Vnútro je celé pozlátené. Na pozlátených dnách súdka sú vygravírované veršované nápisy v nemeckom jazyku, ktoré dokladajú premenu železa na meď:

 

"Vas du jetzt halt
In deiner Hand,
Das var vorhero
Ein Eisenband"

"Čo teraz držíš
vo svojej ruke,
to bolo predtým
železná pásovina."

 

"O Vunder aller
Orthen,
Daß auß Eisen
Kupfer vurden."

"Ó zázrak všetkých
miest,
že zo železa
sa stala meď."

Ako vidieť z prepisu textu, písaný je foneticky s rôznymi chybami, čo je charakteristický znak špaňodolinských výrobkov. Texty majú zvyčajne ľudový, často naivný, charakter svedčiaci o ich ľudovom pôvode.

Predmet darovaný kežmarskému múzeu Jozefom Bethlenfalvym z Kežmarku v roku 1955 je vzácnym a hodnotným príkladom rozvoja baníctva, metalurgie a umeleckého remesla na strednom Slovensku, ktoré malo v tej dobe celoeurópsky význam a bolo známe po celom svete.

Autor: Mgr. Maroš Semančík - historik Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti