1 2 3 4 5 6

Mateju, Mateju, do upratovania ma ženú

V pôstnom období, rovnako ako aj dnes, tak aj v minulosti sa veľmi dbalo, aby sa domácnosť pripravila na príchod Veľkej noci. Všetko sa počas pôstu dôkladne vyumývalo a upratalo. Na dedinách matky s dcérami vydrhli pece, dlážky, vyumývali okná, vyprášili sa periny aj slamníky a vypralo sa špinavé prádlo. V zámožnejších domácnostiach v meste túto prácu za domáce panie urobili slúžky. Pani domáca si prácu iba skontrolovala.

Fond Múzea v Kežmarku: plagát s ponukou na vyčistenie šatstva
 

Dbalo sa nielen o čistotu v domácnosti, ale aj o očistenie duše a tela. Na očistu rôznych oblastí boli dostupné prostriedky aj v minulosti. Ale pri telesnej čistote to nebolo až také jednoduché. Napríklad zubné kefky a pasty sú výdobytkom modernej doby.

Fond Múzea v Kežmarku: fotografia výkladu obchodu s ponukou zubnej pasty Kalodont
 

Ale aj v minulosti sa ľudia vedeli vynájsť, aby mali svieži dych. Pri tom samozrejme používali rôzne bylinky „proti smradlavému duchu úst“. Ponúkame vám niektoré z rád z knihy Zachowáňí Zdrawa celého Života, W Trnawe, Widané Roku 1793, Dňa 20. Srpna. „Ťebe dobre pragící G. F., Dohledať W. R.“

„Komu smrdí z úst, ten nech si mastí topeničku s borovičkovým olejom a nech tak užíva ráno aj večer. Oleum juniperi.“

„Proti smradlavému duchu od zimnici alebo od inej nemoci, vezmi studenu vodu studničnú a posol ju dobre, a jedz s ňu režný chléb za tri dni na lační žaludek tolko, a jak mnoho možes, budeš mať ústa čisté a dostaneš chuť, (Uppetit) k jedeňu.“

„Drevo rozmarínové. Z rozmarínového dreva robá sa užitečné paradla, (parchače) zubov. Z toho dreva i uhli sa pála které malári k kajsováňu potrebujú. To uhlí do hodbavnej šatky zavázať možeš, a zuby s tým potírať, robí to zuby čerstvé a kvári hlisty, može sa rozmarín s octom a s kyselím vínom variť a s tým ústa vyplachovať, čo je zubom veľmi zdravo.“

Fond Múzea v Kežmarku: Fialky – nálepka na medovník
 

„Fialkový koreň, obzláštne suchý rozžuvaný , dáva voňavý duch, ukrocuje bolení zubov, spomáha i varená a tak za tepla v ústach držaný.“

„Afphodelus, kravské kopytko. Koho bolá zuby, ten nech vezme koreň z kravského kopýtka a ho vpustí do ucha z druhej strany bolesti a uvidí, že sa mu spomože.“

Ako je poznateľné aj z týchto liečiteľských rád, ľudia boli aj sú veľmi vynaliezaví. Rozmarínové parcháče by sa určite zišli nie jednému z nás. My vám však odporúčame použiť zubnú kefku a pastu.

Február sa nezastaviteľne chýli ku koncu a zima sa chystá k odpočinku. Rodí sa jar a s ňou sa prebúdza aj príroda. Všetko začnú zohrievať slnečné lúče a tie nám zaručene na tvárach vyčaria úsmev. Akýmsi zvestovateľom nadchádzajúceho obdobia je Matej, ktorý má svoj sviatok 24. februára.

„Dušu vychovávame vo viere a v poznaní tým, že bojujeme proti telu, tvrdo s ním zaobchádzame a nedovoľujeme mu nijaký hriešny pôžitok.“

Klement Alexandrijsky, Stromata, III,4,

Zdroj: zakrasnejsivimperk.cz
 

V minulosti sa na tento deň tešili hospodári aj ovocinári. Rituálne vychádzali do svojich sadov a záhrad prebudiť stromy a sledovať, či sa začal odmäk. Symbolicky triasli stromčekmi a klopkali varechou na ich kôru, aby ich prebudili zo zimného spánku. Všetci sa už chystali na prvé jarné práce, a tak sa aj hovorilo:

„Keď na Mateja počuť škovránka, vyberajte pluhy.“

Fond Múzea v Kežmarku: Fečková A.: Ornament s vtákom, tempera
 

Z počasia v tento deň vyčítavali pranostiky:

„Ak na Mateja prší, urodia sa dobré zemiaky, ak mrzne, bude sa dariť pohánke.“

„Ak je na Mateja chotár ešte v bielom kožuchu, Matej mu ho vyzlečie.“

„Matej ľady láme, ak ich nenájde, tak ich ešte narobí.“

Aj napriek tomu, že je deň sv. Mateja spájaný s príchodom pekného, jarného obdobia, na našom území bol spájaný s nešťastím a neúspechom. Gazdinky sa triasli, aby sa im z vajíčok neurodili nejaké „matejčatá“.

Fond Múzea v Kežmarku: víťazný terč Kežmarského streleckého spolku zobrazujúci hus
 

Verilo sa totiž, že ak sa slepačie alebo husacie vajíčka v tento deň podsadia, vyliahnu sa z nich nepodarky. Preto gazdiné v tento deň znesené vajíčka prehadzovali cez plot, alebo ich darovali žobrákom.

Fond Múzea v Kežmarku: Ateliérová fotografia tuláka
 

Ľudia boli poverčiví aj pri prácach. Nesmelo sa nič začínať, lebo by práca nedopadla dobre. Nesmelo sa ani šiť, priasť a ani tkať. Aby gazdinky nemali krivé prsty alebo aby sa im nezapálili.

Podobne ako predvianočné, stridžie dni, tak aj fašiangové, pôstne aj veľkonočné dni a zvyky so sebou nesú veľkú dávku mágie a poverčivosti. Ľudia sa držali svojich zaužívaných tradícií a rituálov. Časom sa mnohé z nich dostali do zabudnutia a dodržiavajú sa už len v niektorých kútoch nášho malebného Slovenska. Všetky sú ale unikátne a poskytujú nám pohľad na život našich predkov.

Fond Múzea v Kežmarku: Kalendár z roku 1892
 

 

 Autorka: Alena Madejová - lektorka Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO