1 2 3

Juraj Kornel Schwarz

Kežmarský staviteľ, ktorý študoval u najlepších architektov.

Kežmarskí stavitelia neoplývali veľkým vzdelaním, no napriek tomu sa vďaka svojej usilovnosti a šikovnosti vyšvihli medzi kvalitných tvorcov, schopných postaviť náročné budovy. Jedinú výnimku predstavuje Juraj Kornel Schwarz, ktorý mal ako jediný spomedzi nich nielen odbornú, ale aj neobyčajne kvalitnú školskú prípravu.

Juraj Kornel SchwartzJuraj Kornel (Georg Cornel, György Cornél) Schwarz prišiel na svet v nedeľu 30. októbra 1864 v Kežmarku. Bolo to presne v deň, kedy bol podpísaný Viedenský mier medzi Pruskom, Rakúskom a Dánskom. Narodil sa do majetnej rodiny lekára Jána Eugena (Jánosa Jenőa, Johanna Eugena) Schwarza a Ilony, rod. Führerovej. Bol evanjelikom nemeckej národnosti, ale neskôr sa stotožnil s tou maďarskou. Po ukončení základného vzdelania nastúpil na odbornú školu - stavebnú priemyslovku, ktorá vychovávala stavebných majstrov. Schwarz mal však vyššie štúdijné ambície a chcel sa tiež zoznámiť s umeleckou stránkou architektúry, preto sa rozhodol stráviť niekoľko semestrov aj na výtvarnej akadémii. Okamžite bol prijatý ako riadny poslucháč na cisársko-kráľovskú Akadémiu výtvarných umení vo Viedni. Považoval sa teda za značne talentovaného. Bola to najvýznamnejšia a najprestížnejšia umelecká škola v rakúsko-uhorskej monarchii. Na štúdium v letnom semestri nastúpil v marci 1884 na špeciálnu školu architektúry Theophila Hansena a v zimnom semestri 1884/1885 na špeciálnu školu architektúry Carla Hasenauera.

Dánsky rodák Theophil Hansen (1813 – 1891) patril medzi popredných viedenských architektov. Projektoval mnohé významné budovy, napr. parlament a pre Kežmarok vytvoril návrh na nový evanjelický kostol. V roku, kedy šiel k nemu študovať Schwarz, bol za svoje zásluhy povýšený do šľachtického stavu. Carl Hasenauer (1833 – 1894) taktiež patril medzi významných viedenských tvorcov – spolupodieľal sa na projektoch Umeleckohistorického a Prírodovedeckého múzea, Dvorného divadla a Nového "Hofburgu.“

Schwarz počas vysokoškolského štúdia najskôr býval na prvom poschodí domu na Melkergasse č. 1 v ôsmom viedenskom obvode a v letnom semestri sa presťahoval už do centra na Stanislausgasse 7, blízko Belvedéru. Okrem bežných výdavkov musel platiť aj školné. Schwarz bol u Hansena a Hasenauera iba jeden semester, čo znamená, že skutočne chcel spoznať rôzne vyučovacie metódy oboch architektov. So svojimi predchádzajúcimi vedomosťami, dokonca aj po krátkom období štúdia na akadémii, dokázal dokončiť štúdium s dostatočnými znalosťami architekta (v tom čase diplom ako doklad skúšky neexistoval). Keďže mu chýbal "papier“, na konci roka 1893 úspešne zložil skúšku pred stavebnou skúšobnou komisiou v Budapešti. Získal titul diplomovaný staviteľ a usídlil sa v Kežmarku. Práve tu si založil vlastnú stavebnú firmu, v ktorej sa okrem realizácii venoval aj vlastnému projektovaniu. Od roku 1909 žil s Vilmou Rumancsikovou (1880 – ?), pochádzajúcou z Kežmarku v bezdetnom manželstve. Bol členom streleckého spolku, kde viackrát slávil víťazstvo, o čom svedčia aj mnohé vyznamenania na portrétnej fotografii. Zmenené pomery po vzniku Československej republiky ho viedli k presídleniu do Košíc, kde bol činný do svojej smrti. Skonal v stredu 22. februára 1933 v Košiciach, avšak jeho telesné pozostatky boli prevezené do rodného mesta, kde bol pochovaný na starom cintoríne.

Pečiatka a podpis v čase košického pôsobenia Archív mesta KošiceJeho architektonická činnosť sa nesie v štandardnom duchu. V Kežmarku pracoval s tvaroslovím, odvodeným prevažne z klasickej antickej tradície. Neskôr už na dosiahnutie bohatšieho výrazu miešal dekoratívne motívy rôzneho pôvodu vo formách neskorého historizmu. Vo Vysokých Tatrách, ale občas aj v Kežmarku, aplikoval švajčiarsky štýl.

Navrhol gloriet na Jeruzalemskom vrchu (1889), nadstavbu obytnej budovy textilnej firmy Wein na Michalskej ulici č.18 v Kežmarku (1894), dom Adolfa Patonaya na Priekope č.55 v Kežmarku (1895), Fridrichovu chatu pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách (1895 – 1897), prestavbu domu mešťanostu dr. Karla Schwarza na Hlavnom námestí č.18 v Kežmarku (1896), dom Alexandra Szopka na Hlavnom námestí č.13 v Kežmarku (1897), Vilu Budapešť (naposledy Gerlach) v Mlynčekoch (1897 – 1898), výrobnú halu textilnej firmy Wein na Michalskej ulici č. 1921 v Kežmarku (1902), obytný dom Huga Reisingera v Kežmarku (1902), či návrh prístavby otvoreného schodiska s arkádami na vstupnej veži Kežmarského hradu (1912).

Dom Alexandra Szopka na Hlavnom námestí č.13 v Kežmarku
   
Návrh domu Huga Reisingera v Kežmarku Štátny archív v Prešove - pracovisko Archív Poprad Plán prestavby domu na Hlavnej ulici 108 v Košiciach Archív mesta Košice
   
Výrobná hala textilnej firmy Wein Obraz Weinovej textilky (1907) - Múzeum v Kežmarku

Realizoval tiež projekty iných architektov: evanjelický kostol (1900 – 1902, architekt Gedeon Majunke) v Tatranskej Lomnici, či Thökölyho mauzóleum (1908 – 1909, architekt Otó Sztehlo) a výpravnú budovu železničnej stanice (1913 – 1915, architekt József Pfinn) v Kežmarku.

 

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti