1 2 3

XXVII. - Kežmarská návšteva vodkyne ríšskych žien

V polovici mája 1941, ako ste sa mohli dočítať v predošlej časti tohto seriálu, navštívil Slovensko i mesto Kežmarok ríšsky vodca mládeže Artur Axmann. Ubehlo niečo vyše mesiaca a na identické miesta sa dostala iná postava Tretej ríše. V našich končinách je jej meno iste neznáme, ale vo svojej dobe vzbudila živý záujem. Čo je zaujímavé, tentoraz pôjde o návštevu ženského pohlavia.

V priebehu druhej svetovej vojny to bol druhý ženský hosť. Už v novembri 1940 k nám zavítala Jutta Rüdiger, ríšska referentka Zväzu nemeckých dievčat (BdM - Bund deutscher Mädel). Tieto prípady dosvedčujú, že v prakticky čisto mužskej hierarchii Tretej ríše sa občas dostali do popredia i ženy. Iste, neboli to tie najlukratívnejšie pozície, ale existovali oblasti, kde sa vedeli plnohodnotne uplatniť. Dobová tlač, tiež kežmarská, bola jej príchodom potešená. Dokazujú to nasledovné riadky: "Len málo z nás by si bolo pomyslelo, že niekoľko týždňov po návšteve vodcu ríšskej mládeže Artura Axmanna sa budeme tešiť z návštevy nášho mesta v podaní vodkyne ríšskych žien Scholtz-Klinkovej. Toto šťastie nám pripadlo na 24. júna." Kto bola spomínaná pani?

Gertrud Scholtz-Klink (zdroj: de.wikipedia.org – Bundesarchiv, Bild 146ll-104)Krátko zo života Gertrud Scholtz-Klink

Gertrud sa narodila v nedeľu 9. februára 1902 v nemeckom meste Adelsheim do rodiny vymeriavacieho úradníka. Za slobodna niesla meno Gertrud Emma Treusch a po škole pracovala ako novinárka. Už v roku 1920 sa vydala za Eugena Klinka, okresného vedúceho Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) v meste Offenburg. Spoločne vychovávali štyri deti, pokým manžel v roku 1930 neumrel na infarkt. Jedno ich z detí, Ernst Klink, vyštudoval za historika. Dva roky po úmrtí prvého manžela sa znovu vydala. Druhým jej vyvoleným bol lekár Günther Scholtz. Vzájomný zväzok netrval dlho, v roku 1937 sa rozviedli. Tretím Gertrudiným partnerom sa stal Obergrupperführer August Heissmeyer.

Ona sama prenikla na politickú scénu niekedy v rokoch 1928 – 1929, keď vstúpila do NSDAP. O pár mesiacov sa stala vedúcou národnosocialisticky zameraných nemeckých žien v Badene. Čoskoro zabezpečovala rôzne iné organizácie určené ženám. Od novembra 1934 používala označenie ríšskej vodkyne žien. Po vojne sa ukrývala, dokonca bola väznená. V roku 1978 napísala knihu spomienok Žena v Tretej ríši (Die Frau im Dritten Reich). Gertrud sa dožila úctyhodného veku, zomrela 24. marca 1999 v Tübingene ako 97-ročná.

Rýchla návšteva Slovenska

Ríšska vodkyňa žien Scholtz-Klink prišla na návštevu vojnovej Slovenskej republiky v pondelok 23. júna 1941. Medzi prvé zástavky patril Sliač, kde prenocovala. Na druhý deň sa so svojim sprievodom vydala v spoločnosti vodcu nemeckej národnej skupiny na Slovensku a štátneho sekretára Franza Karmasina do Banskej Bystrice. V centrálnom meste stredného Slovenska si obhliadla detskú opatrovňu Nemeckej strany (Deutsche Partei). Následne sa horským prechodom Šturec presunula do Ružomberka, odtiaľ na Štrbské pleso a do Tatranskej Polianky. Tam sa celá delegácia zastavila na obed. Popoludní bola na pláne cesta lanovkou na Lomnický štít. Zvlášť naše veľhory patrili medzi vyhľadávané destinácie väčšiny nemeckých návštev. Z Vysokých Tatier viedli jej kroky priamo do Kežmarku, kde sa organizovala manifestácia. Kežmarok bol pre ríšsku vodkyňu žien poslednou plánovanou zastávkou. Naliehavé povinnosti jej znemožnili dlhší pobyt na Slovensku, čiže v utorok v noci cez Žilinu opustila slovenské územie a vrátila sa naspäť do Ríše.

Štrbské Pleso okolo roku 1945 (zdroj: Múzeum v Kežmarku) Tatranská Polianka okolo roku 1945 (zdroj: Múzeum v Kežmarku)
Štrbské Pleso okolo roku 1945
(zdroj: Múzeum v Kežmarku)
Tatranská Polianka okolo roku 1945
(zdroj: Múzeum v Kežmarku)
   

Krátky pobyt v Kežmarku

Prípravy na príchod ríšskej vodkyne boli ako v prípade ostatných návštev precízne a pozorné. Tesne pred jej príjazdom pochodoval vlajkami vyzdobenými ulicami dlhočizný rad nemeckej mládeže (Deutsche Jugend). Ich cieľom bol priestor okolo slávnostne skrášlenej radnice. Na začiatku celého radu vo vetre povievala zástava mládeže. Zo všetkých častí mesta sa do jeho centra hrnuli ľudia, aby pozdravili vodkyňu a mohli ju uvítať. Keď do Kežmarku dorazilo auto Scholtz-Klinkovej spolu s F. Karmasinom, pred radnicou vzplanul mohutný a neobmedzený jasot. Bližšie neurčený autor dobovej novinovej správy s iniciálami J. V. vyjadril prvé dojmy z jej prítomnosti nasledovne: "So žiariacimi očami sme stáli pred vodkyňou Scholtz-Klink, ktorá prešla popred formácie a vydala sa k radnici, kde bola uvítaná zástupcami strán a mesta." Predstavitelia úradu ju poprosili zapísať sa do pamätnej knihy (v texte označená ako goldene Buch – zlatá kniha) mesta Kežmarok.

Jeden z kežmarských nacistických pochodov (zdroj: Múzeum v Kežmarku)
Jeden z kežmarských nacistických pochodov
(zdroj: Múzeum v Kežmarku)
 

Po oficiálnom prijatí pri radnici sa všetky zúčastnené jednotky odobrali do Deutsche Haus na Starom trhu, kde vodkyňa ríšskych žien adresovala zhromaždenej mládeži niekoľko propagandistických slov. V krátkej reči zamierila do čias konca 30-ročnej vojny - do doby, v ktorej bol podľa jej slov nemecký národ olúpený o nádej na šťastnejšiu budúcnosť. Zrejme narážala na oslabenie cisárskej moci v Rímsko-nemeckej ríši v prospech stavov – šľachticov; volený cisár z rodu Habsburgovcov ostal iba formálnou hlavou štátu, ktorý pozostával z nezávislých štátov. "Smutné časy prežil nemecký národ i v rokoch po svetovej vojne. Nemecký človek viac nebol nemeckým človekom. Nič ho nemohlo uviazať na nemeckej pôde, bol oduševnený za cudzie a nemeckému charakteru nie prináležiace myšlienky. Tu nad priepasťou stojaci národ zachránil muž, ktorý mu dáva čerstvú vieru v nové a šťastnejšie Nemecko. Je to Adolf Hitler, ktorý nemeckých ľudí sformoval k človeku, ktorým je dnes on. Cez Adolfa Hitlera je nemecký národ tak zjednotený, ako nikdy predtým nebol. Dnes tvorí nemecký národ skalu, ktorou nič neotrasie." Prejav ríšskej vodkyne ukončila národná pieseň a trojité zvolanie hesla Sieg Heil! na ich milovaného Vodcu a jeho (dovtedy) víťaznú armádu.

Spomínaný autor reportáže končí rozprávanie a opis udalostí nadšenými slovami: "Tento deň bol pre nás všetkých nezabudnuteľným zážitkom. My tu na východe, ďaleko od rodnej zeme, vedieme ostrý boj, v ktorom ale víťazne obstojíme a napriek všetkým námahám a obetiam budeme mocne stáť za Vodcom, národom a vlasťou." Návšteva Gertrud Scholtz-Klinkovej v Kežmarku sa odohrala dva dni po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom. Invázie sa po jeho boku zúčastnil i oddaný spojenec – Slovenská republika. Prvé dni boli z nemeckého pohľadu viac než úspešné. Dávali skutočný dôvod k optimizmu, že sa podarí splniť hlavný cieľ: pokoriť ZSSR, získať nerastné suroviny i nové oblasti pre osídlenie a z priestoru hlavného mesta Moskvy vytvoriť obrovské jazero. Avšak čoskoro sa karta začala obracať a nadšene vyslovené propagandistické slová nabrali nesmierne tragický zmysel...

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO