1 2 3 4

XXV. -  Vojak a cestovateľ von Lerch

Rok 1941 bol z pohľadu kežmarských Nemcov výnimočný na rôzne udalosti. Okrem otvorenia Inštitútu pre výskum vlasti sa v meste pod Tatrami objavilo niekoľko zaujímavých osobností. Nie všetky sa do dejín sveta zapísali pozitívne, avšak v danej dobe boli, z dnešného ponímania, celebrity. Postupne si ich predstavíme bližšie a opíšeme ich návštevy Kežmarku.

Prvá osobnosť nemala s nacistickým zmýšľaním veľa spoločného. Dobová propaganda využila iba popularitu bývalého vojaka a vysokého armádneho dôstojníka. Niet sa čomu diviť - mal skúsenosti s vojnou na Ďalekom východe. Práve na východ sa v júni 1941 vydal Hitler, keď útokom na nič netušiaci Sovietsky zväz nastúpil na cestu pomalého zániku. Tri mesiace predtým, v marci 1941, zavítal do Kežmarku istý Theodor von Lerch.

Kto bol tento neznámy dôstojník?

Generálmajor Theodor Edler von Lerch (foto: de.wikipedia.org)Celým menom Theodor Edler von Lerch sa narodil v Prešporku, súčasnej Bratislave, 31. augusta 1869. Osud mu určil život v armáde. Po absolvovaní Tereziánskej vojenskej akadémie a vojenskej školy (1891 – 1896) prešiel cez funkciu nadporučíka v meste Černovice (dnešná Ukrajina) do generálneho štábu v Ľvove. Ďalšie kroky smerovali skrz vojenskú zastávku cez Innsbruck do Viedne, kde ho v roku 1908 povýšili na majora. Od roku 1904 sa von Lerch intenzívne zaoberal lyžovaním, keď absolvoval súkromné vyučovanie u Matthiasa Zdarského v meste Lilienfeld. To mu v konečnom dôsledku prinieslo najväčšiu slávu...

Na výstave umenia, ktorá sa v roku 1908 konala v Drážďanoch, navštívil japonský pavilón a vzdialená civilizácia ho okamžite očarila. O tri roky neskôr odcestoval do Japonska. Oficiálne ako výmenný dôstojník v cisárskej japonskej armáde, kde rozvíjal svoje vedomosti štúdiom priebehu rusko-japonskej vojny (1904 – 1905). Neostalo iba pritom. V krajine Vychádzajúceho Slnka podnikol na lyžiach prvý výstup na posvätnú horu Fudži. Od roku 1912 tam osobne viedol hodiny lyžovania a stal sa priekopníkom civilného, ako aj vojenského lyžovania. Japonci naň nikdy nezabudli, o čom svedčia pamätníky a muzeálne expozície.

Keď sa vrátil do Viedne - cez Kóreu, Mandžusko, Peking a Indiu, stal sa plukovníkom a náčelníkom hlavného štábu 17. zboru v Galícii. V roku 1919 odišiel do penzie v hodnosti generálmajora. Začal intenzívne prednášať po kontinente, precestoval Nemecko, Škandináviu, západnú i južnú Európu, Turecko. Takisto absolvoval rádiové prednášky.

Theodor von Lerch zomrel 24. decembra 1945 vo Viedni ako 76-ročný.

Theodor von Lerch v Kežmarku

V čase návštevy mal 71 rokov a za sebou mnoho prednášok. Počas pobytu v Japonsku sa oboznámil nielen s rusko-japonskými vzťahmi, ale tiež s oveľa komplikovanejšími čínsko-japonskými. Tzv. druhá čínsko-japonská vojna prebiehala v rokoch 1937 – 1945, takže tento konflikt bol nanajvýš aktuálny. Generálmajor sa ho v istých fázach zúčastnil osobne, čiže mal bezprostredné správy i zážitky.

O príchod generálmajora sa zaslúžil predovšetkým Karpatský spolok. Obyvatelia sa o chystanej akcii dozvedeli minimálne týždeň vopred. Miestna tlač ohlásila vzácnu návštevu nasledovne: "Generálmajor Lerch, ktorý je najviac známy ako vojnový spisovateľ, bude rozprávať o svojich zážitkoch vo veľkej vojne východu, o čínsko-japonskom konflikte... Vstupné dobrovoľné." Veľký deň nastal v utorok 11. marca o ôsmej hodine večer v Deutsche Haus na Starom trhu. Záujem bol taký veľký, že priestranná sála praskala vo švíkoch. Podľa dobových správ sa mnohí ani nedostali dnu. Operácie Hitlerovho spojenca na území Číny jednoducho lákali

Odznak Karpatského spolku (foto: Múzeum v Kežmarku) Mapa Číny počas okupácie japonskými vojskami v roku 1940 (foto: cs.wikipedia.org)

V úvode odznela pieseň "In den Ostwind hebt die Fahnen" (Vo východnom vetre dvíhajú sa zástavy), po nej sa ujal slova hlavný náčelník Karpatského spolku Dr. Géza Klein. Uvítal hosťa a pozdravil prítomných zástupcov úradov, strán a ich formácií. Nasledoval príhovor školského inšpektora a člena štátnej rady Mathiasa Nitscha v mene miestnej skupiny Deutsche Partei. Po úvodných formalitách odštartovala prednáška.

Generálmajor najprv ozrejmil dôvody vedúce k japonsko-čínskej vojne. Za hlavnú príčinu uviedol nedostatok priestoru silno sa rozmnožujúceho japonského národa, ktorý sa najprv uchopil na ázijskej pevnine Kórey a v priebehu pár rokov naďalej rozširoval mocenskú oblasť. Vytvorenie štátu Mandžusko, obsadenie ostrova Formosa (Tchaj-wan), to bola cesta vedúca k vojenskej zrážke s Čínou. Tá sa zmietala v chaotickej revolúcii. Von Lersch opísal boje, ktorými sa Japonsko snažilo na čínskej pevnine zanechať stopu: útok na Šanghaj, výpad k Čínskemu múru a prechod cez neho do centrálnych provincií či vznik národnej čínskej vlády po dobytí Pekingu. Opísal i boje v strednej Číne a postupné prenikanie na juh za účelom odrezania americko-anglickej pomoci Nankingu, kam utekala revolučná vláda známeho generála Čankajšeka. Poslednú časť bojov tvorilo blokovanie tzv. Barmskej cesty, vedúcej do vnútornej Číny.

 

Prednášajúci prezentoval rozsiahlu tému obzvlášť pútavo a zrozumiteľným spôsobom. Osobné zážitky okorenil ľahko zapamätateľnými vysvetleniami. Prítomných nimi kŕmil až do konca hodinu a pol trvajúcej prednášky. Nadšenie z vypočutého príspevku ocenili zúčastnení hlasitým potleskom. Ani Dr. Klein a inšpektor Nitsch nešetrili slovami vďaky. Vydarený prednáškový večer ukončilo propagandistické trojité zvolanie Sieg Heil!

Theodor von Lerch sa na Slovensku zdržal dlhšie, napr. 17. marca sa zúčastnil valného zhromaždenia Karpatského spolku, pobočky v Spišskej Novej Vsi.

Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO