1 2 3

XIX. -  Kežmarské udalosti počas roku 1940

"Velebným amfiteátrom našich tatranských velikánov obrúbená zem, čarokrásna Magura, naši statní Jurgovania, Ždiarania, Lendačania, úchvatná panoráma Troch korún s veselo žblnkotajúcim Dunajcom, hrady, svedkovia zašlých slávnych dejín, Nedeca, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Levoča, Spišské Podhradie, to je Spiš ... Koľko krásy, koľko umeleckého bohatstva skrýva táto zem krásna, toho najlepším dôkazom sú doterajšie neprehľadné masy cudzincov, knihy, monografie o Spiši. A v tomto krásnom okolí žije náš dobrý slovenský ľud svorne vedľa seba s ľudom nemeckým. Tento ľud slovenský spolu s nemeckým boril sa cez dlhé stáročia o svoje bytie a žitie. Časy krutej nadvlády maďarskej hlboké stopy zanechali v duši nášho ľudu. Násilná maďarizácia v koreňoch podlomila národné povedomie podtatranského ľudu. Národné povedomie Spiša donedávna ešte spalo. Ľud náš na Spiši nie je tak národne uvedomelým, ako v iných krajoch Slovenska. Áno, preto musí prísť niekto, kto zburcuje spiace národné povedomie Spiša. A túto vznešenú úlohu je povolaná previesť Hlinkova garda. Agitovať, burcovať, hýbať národným životom slovenským na Spiši, to je dnešnou úlohou našej gardy na Spiši ... Keď toto splníme, garda vykoná na Spiši záslužné dielo, dielo, ktoré bude zlatými písmenami písané do análov našich slovenských dejín..."

Takto sa prihovoril na stránkach novín Gardista pri príležitosti Nového roka 1940 Dr. Roman Fraštia, župný veliteľ Hlinkovej gardy v Kežmarku. Veru, spomínaný rok bol pre Kežmarok zaujímavý z pohľadu viacerých návštev a udalostí. Niektoré sme si už predstavili dávnejšie, na iné sa pozrieme v dnešnej časti historického seriálu...

Prezident Jozef Tiso (foto: wikipedia)

Návšteva prezidenta Jozefa Tisa

Prezident vojnovej Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso (13. október 1887 – 18. apríl 1947) spoločne so svojim sprievodom zavítal do nášho mesta v pondelok 13. mája 1940 ráno o deviatej. Na návštevu Kežmarku sa dostal počas cesty do znovuzískaných slovenských obcí, ktoré Československo niekoľkokrát stratilo v prospech Poľska. Tie po zániku susednej Poľskej republiky pripadli späť Slovensku.

Obyvatelia na počesť jeho príchodu vyzdobili domy bohatou vlajkovou výzdobou. Na Ulici Adolfa Hitlera i Námestí Andreja Hlinku ho čakali nastúpené jednotky Hlinkovej gardy i príslušníci Deutsche Partei. Obe spomínané skupiny nepochádzali iba z Kežmarku, ale aj blízkeho okolia. Nechýbali požiarnici a školská mládež. Pred radnicou očakávali príchod hlavy republiky zástupcovia mesta, štátnych úradov i škôl. Jozefa Tisa zdravili mohutným volaním a zdvihnutím rúk. Ako dlho sa zdržal, nie je známe. V každom prípade bol Tiso iba druhým prezidentom, ktorý zavítal do nášho historického mesta. Prvým bol v septembri 1930 T. G. Masaryk.

Spomienka na Andreja Hlinku

Dňa 15. augusta 1940, v predvečer druhého výročia smrti kňaza a politika Andreja Hlinku (27. september 1864 – 16. august 1938), sa konali po celom Slovensku spomienkové slávnosti. Výnimkou nebol ani Kežmarok. Pred radnicou sa zišli členovia Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže, Deutsche Partei i samotní obyvatelia, aby si uctili významného slovenského dejateľa. Na úvod zaznela štátna hymna Hej Slováci, po nej nasledovalo uvítanie predsedu Miestnej organizácie HSĽS Romana Fraštiu a príhovor Jána Briju, riaditeľa okresnej sociálnej poisťovne a zástupcu okresného veliteľa Hlinkovej gardy v Kežmarku. V prednáške predstavil život A. Hlinku i jeho celoživotné dielo. Záver obstarala pieseň Kto za pravdu horí a prejav hlavného veliteľa gardy Šaňa Macha. Ten prečítal jeho zástupca Otomar Kubala.

Pohreb Andreja Hlinku v Ružomberku (foto: aktuality.sk, Liptovské múzeum)

Návšteva Dr. Jutty Rüdiger

Jutta Rüdiger (14. jún 1910 – 13. marec 2001) pôsobila v rokoch 1937 – 1945 ako ríšska referentka Zväzu nemeckých dievčat (tzv. Bund deutscher Mädel - BdM). Do Kežmarku prišla vo štvrtok 12. novembra 1940 poobede zo smeru Poprad, Matejovce, Veľká Lomnica a Huncovce. Zastavila sa i v spomínaných dedinách, kde ju vrelo prijali tamojší obyvatelia. Inak si vzácnu návštevu neuctili ani v Kežmarku. Najprv J. Rüdiger zavítala do straníckeho domu na Ulici A. Hitlera (dnes železiarstvo), kde sa zapísala do hosťovskej knihy a večer nasledovala slávnosť BdM Horného Spiša. Prebiehala vo veľkej sále Deutsche Haus na Starom trhu. V úvode sa predstavil orchester Deutsche Jugend, po ňom sa zúčastneným prihovorila miestna vodkyňa Bertl Kisch a privítala vzácneho hosťa.

Jutta Rüdiger (foto: wikipedia)

Po nej sa k rečníckemu pultu postavila Jutta Rüdiger. "Prišla som, aby som vám sprostredkovala pozdrav od deviatich miliónov dievčat a chlapcov Hitler Jugend. Vašu prácu poznáme od začiatku. Mysleli sme na Vás v čase českého teroru a často sme si kládli otázku, či vydržíte. Vy ste sa udatne bránili a dnes už nestojíte sami vo svojej práci, lebo Hitler Jugend stojí za vami a je s vami najtesnejšie spojená." Následne Dr. Rüdiger predstavila dejiny nemeckej mládeže, kedysi kúskovanej podľa záujmov do viacerých skupín. "Myšlienka národného socializmu pretlačila protiklady a združila mládež k nerozlučnému spoločenstvu. Prichádzajúca mládežnícka generácia to bude mať iste ľahšie. Môžeme byť hrdí na to, že nám bolo dopriate bojovať s Adolfom Hitlerom a za Adolfa Hitlera, ktorého meno smieme nosiť ako jediný útvar." (BdM bola ženská vetva Hitler Jugend; nik iný za čias Tretej ríše nepoužíval v názve meno Vodcu).

Propagandistický plagát Bund deutscher Mädel (foto: wikipedia)

Oduševnený propagandistický príhovor vzbudil nadšenie a potlesk. V závere slávnosti sa za prítomnosť nemeckej vedúcej poďakovala vodkyňa dievčat na Slovensku, Leni Hesse. Potom všetci spoločne zaspievali nemeckú vlasteneckú pieseň Wir tragen das Vaterland in unseren Herzen (Vlasť nosíme vo svojich srdciach), čím sa večerná akcia skončila. Nasledovala večera, počas nej príslušníci Obvodu 3 (tzv. Bann 3) Horného Spiša predviedli tunajšie piesne a tance. Už za tmy sa Jutta Rüdiger s Kežmarkom rozlúčila a vybrala sa do neďalekej obce Mlynčeky, kde prenocovala. Na druhý deň prešla cez Javorinu na územie Generálneho gouvernementu pre obsadené poľské oblasti (Poľsko okupované nacistami), čím ukončila návštevu Slovenska.

V roku 1940 zavítala do Kežmarku už iba jedna významná osoba z územia Tretej ríše - minister dopravy Julius Dorpmüller. Jeho profil si predstavíme v nasledujúcej časti.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti