1 2 3 4 5

Stredoveký Kežmarok – 3. lekcia, 1. časť.
Ako žili obyvatelia Kežmarku v 14. storočí, o tom vieme veľmi málo. V staršej literatúre sa píše, že r. 1380 sa stal Kežmarok slobodným kráľovským mestom. Lenže žiadna listina na to neexistuje a delenie na slobodné kráľovské mestá a iné mestá je známe až od r. 1405. K dokonalému zmätku prispeje aj znovupotvrdenie mestských práv Kežmarku z r. 1399, kde panovník Žigmund ho nazýva „svojím mestom“. Možno sa Kežmarčania opierali o originálmestských práv z r. 1269 a automaticky používali „titul“ slobodné kráľovské mesto? Ale Kežmarok „svojím mestom“ nazýval aj ďalší panovník Matej Korvín r. 1463 a aj ďalší králi. Žigmund bol k prevažne nemeckému Kežmarku veľmi štedrý, dokonca ho osobne navštívil v r. 1397, 1404, 1406, 1410. Dal mu viacero privilégií: R. 1411 dostal Kežmarok právo slobodného rybolovu s tým, že v kežmarských vodách nesmel loviť nikto cudzí. Previnenie sa trestalo odobraním všetkých vecí, ktoré mal previnilec pri sebe a tento trest mohol postihnúť dokonca aj šľachticov. Tak sa stalo, že raz levočskí mešťania pochodovali nahí až do Ľubice, kde sa nad nimi zmilovali dobrí ľudia. R. 1412 udelil Kežmarku Žigmund privilégium, podľa ktorého boli oslobodení od platenia cla na území Uhorska a nesmeli byť väznení pre cudzie dlžoby. R. 1417 získal Kežmarok právo slobodného užívania lesov - medzi ne patrila aj časť tatranských hôr. Do kežmarských lesov nemal prístup žiaden cudzinec - keby nejaký toto právo porušil, za každý svoj voz, naplnený drevom, by musel zaplatiť 3 zlaté v čistom zlate. Keby nezaplatil pokutu, zhabali by mu kone i voz. R. 1419 získalo mesto právo dvoch výročných trhov. R. 1655 panovník Ferdinand III. rozšíril toto právo na štyri výročné trhy - 4 trhy do roka sa konali ešte aj počas I. ČSR. Ale veľmi dôležité právo – právo skladu – Kežmarok nemal. Zatiaľ nemal...
Na obrázkoch cisár Žigmund a panovník Matej Korvín.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO