1 2 3 4

Prístavba tzv. Hradnej školy III.

Po dokončení stavebných prác sa nový školský rok 1914/1915 mal začať už aj v novej prístavbe, ktorá bola podľa veľmi pozitívneho hodnotenia vo výročnej správe školy "...dokonale vyhovujúca najmodernejším požiadavkám a najvyšším nárokom". V novostavbe sa mala umiestniť chlapčenská meštianka a v starej budove mala ostať vyššia obchodná škola, keďže v tomto roku došlo k rozdeleniu škôl. Náhle vypuknutie prvej svetovej vojny však tento plán prekazilo. Vedenie armády ešte nie úplne dokončenú budovu dočasne zabralo na kasáreň, a krátko na to v nej kežmarský Červený kríž zriadil vojenskú záložnú nemocnicu s kapacitou 200 lôžok. Tieto udalosti pateticky okomentovali vo výročnej správe školy takto: "A tam, kde veselý detský kŕdeľ mal nadobudnúť zárodky poznania, budú smutní a trpiaci hrdinovia vzdychať." Preberanie stavby sa tak malo začať až o rok neskôr – 12. augusta 1915. Na konci vojny v lete 1918 bola vojenská nemocnica vysťahovaná a škole vrátená jej pôvodná funkcia. Preto bolo potrebné stavbu úplne dokončiť a sprevádzkovať. Finišovalo sa na stavebných prácach, odstraňovali nedostatky a dodávali vybavenie školy.

Vojaci počas 1. svetovej vojny na chodbe školy

Prístavba sa pripojila krčkom so severným krídlom staršej časti školy. Netradičným riešením v budove je situovanie priestorov. Na rozdiel od zvyčajného umiestnenia tried smerom do ulice a chodby do dvora je to v tomto prípade naopak. Takýto nezvyčajný rozvrh priestorov bol zrejme podmienený svetelnými a tepelnými podmienkami.

Do suterénu umiestnil Nagy jednoizbový byt školského sluhu a dielňu na vyučovanie technických prác. Na prízemie situoval okrem jednej triedy kanceláriu riaditeľa, zborovňu s knižnicou a zostávajúce dve poschodia vyhradil pre triedy.

Pilier zábradlia Schodisko

Bočná a zadná fasáda školy má racionálny ráz, naproti tomu hlavná má docielený reprezentatívny výraz. Ten preto architekt zdôraznil odkazmi na históriu a symboliku. Na určujúcej hlavnej severnej, ako aj západnej strane je tehlová výzdoba doplnená secesným sgrafitom, ktoré vyhotovili budapeštianski maliari Ottó Beszédes a Kálmán Zsille. V slepých oknách druhého poschodia sú umiestnené dvojice chlapcov a dievčat v štylizovaných maďarských krojoch, ktoré nad hlavami spoločne držia rôzne symboly. Chlapci nesú atribúty vzdelanosti – knihu, na ktorej sedí sova a atribút hudby – lýru, dievčatá zasa atribút obchodu – Merkúrovú palicu a atribúty remesla, respektíve priemyslu – kladivo s ozubeným kolesom. Väčšie figurálne výjavy na veži zobrazujú pastierku husí a pastiera oviec. Týmito tradičnými ľudovými motívmi sa tu znova nastolil romantický mýtus vidieckeho ľudu zhmotňujúci životnú silu národnej, v tomto prípade, samozrejme, maďarskej kultúry. To malo u žiakov školy upevňovať maďarského ducha.

Chlapci nesú symbol hudby - lýru a dievčatá atribút obchodu - Merkúrovú palicu
   
Sgrafitová výzdoba zachytáva husiarku s husami Pastier s ovcami

Architekt prístavby zvolil výtvarný výraz, ktorý názorne predstavuje modernú neskorosecesnú verziu maďarského národného romantizmu. Štylizovanou formou budovy s odkazmi na románske tvary v symbolickej rovine poukazuje na korene siahajúce do raného stredoveku k začiatkom a konštituovaniu Uhorského štátu a výzdobou k maďarským národným ľudovým zdrojom.

Secesne štylizovaný maďarský ľudový ornament

Napriek tomu, že architektonický výraz budovy reaguje na modernistické premeny a predstavuje aktuálnu podobu architektúry, škola sa vhodne začleňuje do bezprostredného historického okolia. Prístavba tak nadväzuje architektonický dialóg so susedným hradom.

Exteriér taktiež zodpovedal požiadavke, že: "Osobitnú starostlivosť treba venovať tomu, aby budova školy mala pekný vzhľad. Vonkajší vzhľad školy pôsobí na deti príjemne, kedy ich sama peknosť vábi ku škole, a popritom pekný exteriér budovy a jej vonkajšia a vnútorná čistota vychovávajú vkus dieťaťa aj bez slov, upevňuje v ňom vzťah k pekným a čistým veciam a nebadane ich vychováva k tomu, aby v budúcnosti aj svoje obydlia a ich prostredie udržiavali pekné." – ako to formuloval už v roku 1874 pedagóg a ministerský radca Pál Gönczy.

Prístavba sa radí ku skupine budov, ktoré vznikli v Kežmarku v prvej polovici druhého desaťročia 20. storočia. Popri ďalšej školskej budove – štátnej ľudovej škole (1912 – 1913), je to budova okresného súdu (1912 – 1913) a výpravná budova železničnej stanice (1911 – 1916).

Prístavba Kežmarskej štátnej meštianskej chlapčenskej a vyššej obchodnej školy predstavuje výtvarne kvalitný príklad uhorskej architektúry z obdobia okolo roku 1910. Ideologické pozadie jej vzniku, respektíve symbolika zakódovaná v jej výtvarnom výraze však súčasne vyvoláva istú kontroverziu spôsobenú tým, že pre nemaďarské národy neblaho reprezentuje časy najsilnejšej maďarizácie. Z toho pohľadu má škola v sebe zakódovaný istý kolonizačný ráz. Napriek tomu s odstupom času dnes už dokážeme pozitívne vnímať jej architektonické kvality oslobodené od ideológie.

Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík

Text tohto článku je skrátenou a upravenou verziou štúdie, publikovanej na stránkach časopisu Architektúra & urbanizmus, 2017, č. 1 – 2, s. 106 – 115.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti