1 2 3

Stredovek vo Švábovciach – výsledky archeologického výskumu (I.)

Marta Kučerová – Mária Hudáková

Stáva sa, že zaujímavý archeologický objav je výsledkom náhody. Fatalisti by použili slovo osud, budhisti by to označili za karmu. Koncom mesiaca jún sa začali práce súvisiace s budúcou individuálnou bytovou výstavbou v katastri obce Švábovce (okr. Poprad), v nezastavanej chotárnej časti, ktorú miestni nazývajú Sad. Parcely, ktorých sa výstavba dotýka, sa nachádzajú v intraviláne pôvodom stredovekej obce. Počas prípravných prác na výstavbu komunikácií a inžinierskych sietí, to je pri skrývke ornice, bolo nariadené tzv. sledovanie výkopových prác, čiže forma výskumu, keď archeológ sleduje, či pri skrývke ornice nedôjde k odkrytiu nejakých archeologických nálezov ukrytých pod povrchom terénu.

Pôvodný projekt počítal s iným plánom ciest a pozemkov, no v obci rozhodli, že pozemky sa na danom území prerozdelia a cestná sieť bude hustejšia a povedie nielen po okrajoch vymedzeného územia, ale ho bude aj pretínať. A to je tá osudná chvíľa, keď sa rozhodlo o tom, že archeológ nebude sledovať prácu bagristu nadarmo. Keby ostali trasy komunikácií podľa pôvodného plánu, k objavu by nedošlo. Skrývka ornice uprostred sledovaného územia však priniesla archeologické nálezy, ktoré súvisia so samotnými počiatkami stredovekých Šváboviec.

Švábovce (okr. Poprad), poloha Sad. Pohľad na skúmanú časť územia stavby. V pozadí stredoveký kostol a pozostatky panského dvora. Foto: M. Hudáková
Švábovce (okr. Poprad), poloha Sad. Pohľad na skúmanú časť územia stavby. V pozadí stredoveký kostol a pozostatky panského dvora. Foto: M. Hudáková

Rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu znelo jednoznačne. Odkrytú situáciu je potrebné preskúmať na celej ploche nálezu, čo v tomto prípade predstavovalo viac ako 500m2.

Rozsiahlejšie výskumy, hlavne ak ide o záchranné výskumy, ktoré sú realizované už počas stavebných prác (pretože na nezasiahnutej časti územia stavebné práce nepretržito pokračovali), nie je možné zvládnuť v krátkom časovom horizonte, ak na ploche súčasne nepracuje popri kopáčoch viacero archeológov. S riadením samotných výkopových prác a usmerňovaním kopáčov je súčasne potrebné robiť dokumentáciu. Nielen fotografickú, ale aj kresbovú, zachytiť všetko precízne do plánov a výkresov, prípadne si pomôcť tzv. fotogrametriou, nehovoriac o geodetickom zameraní. Taktiež je nutné baliť a katalogizovať nálezy s presným o označením tzv. nálezovej situácie.

Dokumentácia počas výskumu, objekt 1. V akcii M. Kučerová. Foto: M. Hudáková
Dokumentácia počas výskumu, objekt 1. V akcii M. Kučerová. Foto: M. Hudáková

Regionálne múzeá málokedy disponujú viac ako jedným archeológom, takže si v takýchto prípadoch obvykle vzájomne pomáhajú, niekedy prizvú aj ďalšie inštitúcie.

Tak to bolo i v prípade výskumu vo Švábovciach, keď sa spojilo Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi (Mgr. Mária Hudáková), Múzeum v Kežmarku (Mgr. Marta Kučerová) a súkromná spoločnosť Archeológia Spiša (Mgr. Matúš Hudák).

Pýtate sa, ako súvisia Švábovce s Kežmarkom? V roku 1517 sa Švábovce na krátky čas dostali do vlastníctva Krištofa Varkoča, vtedajšieho kapitána Kežmarského hradu. Veru, stredoveký svet bol malý.

Výskumné práce na ploche so zachytenými archeologickými nálezmi trvali 5 týždňov. V uvedenom čase sa podarilo preskúmať viac ako 20 archeologických objektov rôzneho typu a vyzdvihnúť veľké množstvo hnuteľných nálezov, prevažne keramiky, ale tiež bronzové, železné či kostené predmety a veľký objem kováčskej trosky.

Dokumentácia postupného odkrývania objektu 4, neskôr označeného časť kováčskej vyhne. V akcii M. Hudáková. Foto: M. Kučerová
Dokumentácia postupného odkrývania objektu 4, neskôr označeného časť kováčskej vyhne. V akcii M. Hudáková. Foto: M. Kučerová

Takáto bilancia vyznie dosť suchopárne, ale farbistejšie za začne javiť, ak si ozrejmíme súvislosti nálezu a pridáme charakteristiku nájdených objektov a nálezov.

Skúmaná poloha leží v chotárnej časti zvanej Sad severne od štátnej cesty I/18 v intraviláne obce, teda v tej časti, ktorá predstavuje pôvodné Švábovce. Zástavba pozdĺž hlavnej cesty je až záležitosťou 20. storočia. Súčasná hlavná cesta kopíruje trasu starej krajinskej cesty a jedinú stavbu pri nej v minulosti predstavoval hostinec. Stál na križovatke, ktorá tu jestvuje dodnes, v mieste odbočky smerom na juh k banskej kolónii.

Chotárnu časť Sad predstavuje údolie nemenného potôčika, ohraničené miernymi svahmi z troch strán – zo západu, severu a juhu. Na východnej strane je ukončené zástavbou pozdĺž miestnej komunikácie. Stavebné práce sa dotkli dna doliny a jej južného svahu. Archeologické objekty boli pozorované vo východnej časti územia stavby.

Mapa 1. Švábovce (okr. Poprad), 1. vojenské mapovanie 1782-1785, šípka označuje lokalitu (zdroj: mapire.eu/en/map/firstsurvey-hungary/)
Mapa 1. Švábovce (okr. Poprad), 1. vojenské mapovanie 1782-1785, šípka označuje lokalitu (zdroj: mapire.eu)

Už samotná orientácia svahu a blízkosť vodného zdroja dávala predpoklad staršieho osídlenia. Toto miesto má aj iný genius loci. Na severnom okraji lokality, nad údolím, sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti vedľa seba stredoveký kostol sv. Filipa a Jakuba apoštolov z 13. storočia a pozostatok panského dvora (sýpka a mladšie hospodárske objekty), resp. panského dvora. Kúria – panský dom sa nezachoval. Volajú to tu príznačne – Do dvora. Práve blízkosť sakrálnej stavby a pozostatkov zemepanského sídla boli pre výskum rozhodujúce.

Samotné archeologické práce boli ovplyvnené, ako obvykle, počasím. Striedavé daždivé a veľmi horúce dni dávali zabrať nielen ľudom, ale i samotným nehnuteľným nálezom. V údolí v tvare lievika, kde sa po stáročia splavovala pôdna vrstva do nižšie položených častí, boli podmienky pre identifikáciu objektov veľmi náročné. Tie nezanikli požiarom, jednoducho ich zasypali, odhnili a podobne.

Mapa 2. Švábovce (okr. Poprad). Ortofotomozaika 2017-2019 s označením lokality (zdroj: mapy.tuzvo.sk/HOFM/)
Mapa 2. Švábovce (okr. Poprad). Ortofotomozaika 2017-2019 s označením lokality (zdroj: mapy.tuzvo.sk/HOFM/)

Po odstránení ornice sa obvykle ukáže geologická vrstva, na ktorej sa pôda vyvinula. V našich podmienkach je to tzv. flyš – tvorený striedajúcimi sa vrstvami pieskovcov a ílovcov. Jeho svetlejšie sfarbenie dáva dobrý predpoklad, že sa podarí identifikovať objekt do neho zahĺbený a po zániku vyplnený tmavšou zeminou.

Dobre sa rysujúci objekt 9, vľavo časť objektu 8. Foto: M. Hudáková
Dobre sa rysujúci objekt 9, vľavo časť objektu 8. Foto: M. Hudáková

Horšie je to, keď sa pod ornicou nachádza vrstva zeminy farebne príbuzná tej, ktorou sú objekty vyplnené. To bol aj prípad Šváboviec.

Vzhľadom na to, že pozostatky stredovekého osídlenia boli prevažne vo svahu, kde musel byť terén vyhĺbený a zarovnaný, v prvotnom štádiu boli zachytené len dolné časti objektov, nachádzajúce sa v najmenšej hĺbke. Časti objektov, ktoré boli zasekané do svahu, boli vkopané nielen do flyšového podložia, ale aj do tzv. podornice ležiacej nad ním. Preto bolo nutné postupné ručné odstraňovanie tejto zeminy vo vybraných sektoroch, vymedzených úzkymi dlhými rezmi, kopanými až po podložie, ktorými sa museli najskôr nájsť hranice hľadaného objektu.

Rez, ktorým sa podarilo zachytiť odtlačky zahĺbenej drevnej stavby s ohniskom.  Z obrázku je zrejmé, že v tomto štádiu sa dala prítomnosť objektu na ploche poznačenej aj daždivým počasím len tušiť. Foto: M. Kučerová
Rez, ktorým sa podarilo zachytiť odtlačky zahĺbenej drevnej stavby s ohniskom. Z obrázku je zrejmé, že v tomto štádiu sa dala prítomnosť objektu na ploche poznačenej aj daždivým počasím len tušiť. Foto: M. Kučerová

Takto sa podarilo zachrániť veľké množstvo nálezov, ktoré by boli stratené, keby sa strojom odstránila zemina až po kontrastné podložie. Z objektov by sa takto preskúmali iba ich dná. Ich časti nachádzajúce sa nad podložím v podornici by boli odstránené mechanizmom. Vo vrstve podornice boli objekty vymedzené len prítomnosťou uhlíkov, niekedy prepálenej hliny a väčšou koncentráciou drobných nálezov, preto sa „hľadali“ vyššie spomínanými rezmi.

O tom, o aké objekty išlo a aký význam má tento nález, sa zmienime v druhej časti článku.

Vodári  Vodári
   
Archeológovia Archeológovia
   
V plnom nasadení V plnom nasadení

 

Autorka: Marta Kučerová - archeologička Múzea v Kežmarku a Mgr. Mária Hudáková z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti