1 2 3

Výskum stredovekých objektov vo Švábovciach - 3. etapa projektu

alebo

Archeológia v 3D

V roku 2020 odštartoval výskumom stredovekej lokality vo Švábovciach viacročný projekt, ktorého koordinátorom je Múzeum v Kežmarku. O tom, čo priniesli vykopávky, sme informovali už koncom roku 2020. Hnuteľné i nehnuteľné nálezy vyvolali otázky, na zodpovedanie ktorých boli v 2. etape projektu, v roku 2021, prizvaní odborníci z rôznych vedných oblastí. Výsledky tohto interdisciplinárneho výskumu máme v pláne predstaviť v publikácii v roku 2023.

O vykopávkach a projekte sa mohli návštevníci našej stránky dozvedieť viac aj prostredníctvom prezentácie náleziska na on-line 3D platforme spustenej koncom roku 2021. V tomto roku na ňu nadviažu 2 samostatné modely (vytvorené opäť kežmarskou spoločnosťou Overhead). Predstavujú dve etapy stredovekej lokality, pričom v skratke sumarizujú výsledky odborných analýz.

Pre tých, ktorí nemajú čas, či chuť ďalej čítať, je toto pozvánka na vizuálne príťažlivejšiu formu prezentácie, ktorú sprístupníme na stránkach múzea 30.9.2022 v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Vítaní sú samozrejme aj tí, ktorí si článok prečítajú až do konca.

Výskum sa uskutočnil na území obce s prvou písomnou zmienkou z roku 1268. Pôvodne kráľovský majetok sa neskôr stal vlastníctvom miestneho zemepána. Na začiatku bol objav stredovekých objektov so zjavne prevažujúcou hospodárskou funkciou priamo v obci, s predpokladaným časovým zaradením do 2. pol. 13. až 1. pol. 15. stor.. Nešlo však o kontinuálny vývoj, zlom sa predpokladal niekedy v 1. pol. 14. stor..

Precízny rozbor nálezov, najmä keramiky, umožnil spresniť datovanie jednotlivých objektov a rozdeliť ich do dvoch skupín. Prvá, početnejšia, patrí do 2. polovice 13. storočia (presnejšie do 2. tretiny až záveru 13. storočia). Druhá je datovaná do 1. polovice 15. storočia (presnejšie od začiatku až po 2. tretinu 15. storočia). Staršie objekty patrili teda k zázemiu ešte kráľovskej osady. Po roku 1294, kedy sa stala súčasťou šľachtického majetku, tieto objekty zanikli. Lokalita ožila v skromnejšej podobe až v 15. stor..

Katastrálna mapa Šváboviec z roku 1869 s majerom v blízkosti kostola a prislúchajúcimi pozemkami v okolí 3D model náleziska s majerom v blízkosti kostola a prislúchajúcimi pozemkami v okolí.
Katastrálna mapa Šváboviec z roku 1869 s majerom v blízkosti kostola a prislúchajúcimi pozemkami v okolí (vľavo) a 3D model náleziska (vpravo).
   

Archívny výskum priniesol zaujímavé poznatky o zemepánoch, neskorších Švábyovcoch. Z rodu pánov z Hrhova, ktorí, okrem Šváboviec, získali aj majetky na sever od rieky Poprad (t.j. aj na území dnešného okresu Kežmarok), sa v priebehu 14. storočia vyčlenili tri vetvy – páni zo Šváboviec, Slovenskej Vsi a Bušoviec. Konca stredoveku sa dožili len páni z Bušoviec, ostatné dva rody postupne vymreli. Prisvojili si však honosnejšie priezvisko Šváby a usídlili sa, rovnako ako všetci ich predchodcovia, v Slovenskej Vsi, ktorá bola bližšie k majetkovej doméne pri rieke Poprad. Rodové sídlo vo Švábovciach sa zmenilo na centrum správy tunajších majetkov, uvádzané v neskorších písomnostiach ako „Švábovská kúria“ alebo „Horný majer“. V tom čase však už Švábovce nepatrili Švábyovcom. Zánik objektov z 15. storočia súvisí zrejme s postupnou stratou záujmu o túto lokalitu zo strany jej majiteľov.

Švábyovci patrili k familiárom kapitána mesta a hradu Kežmarok Krištofa Warkoča. Drobní šľachtici obvykle vstupovali do famílie, t.j. do služieb tých majetnejších. Tento služobný pomer prekvapivo vyústil do zamotaných finančných transakcií, ktorých konečným výsledkom bolo, že sa Krištof Warkoč stal majiteľom Šváboviec. Tejto téme bola venovaná prednáška počas Európskych dní archeológie 2022 sprístupnená aj na webstránke múzea.

Ak sa chcete dozvedieť viac o objektoch a nálezoch z dvoch rôznych historických období zastúpených na lokalite, dozvedieť sa o tom, čo sa tu v stredoveku pestovalo, prípadne jedlo, zistiť špecifické analýzy kovových predmetov odkrývajú ich pôvodnú podobu, či ako 3D technológia pomáha vytvárať z čriepkov celé predmety navštívte od 30.9.2022 našu stránku a sociálne siete a pozrite si archeológiu v 3D.

Železný kľúč zdobený pocínovaním (snímok vpravo), s ozdobným tvarovaním hlavice a členitou bradou (snímok vľavo).
Železný kľúč zdobený pocínovaním (snímok vpravo), s ozdobným tvarovaním hlavice a členitou bradou (snímok vľavo).
 

Autorka: Mgr. Marta Kučerová

Výskum podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
 

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti