Andrej Kvasz - lietal aj v Kežmarku
Dejiny letectva sú plné významných osobností. Mená ako Zeppelin, bratia Wrightovci, či Charles Lindbergh pozná hádam každý. Na otázku, kto bol prvý, resp. kto je najznámejší slovenský letec, mnohí odpovedia Milan Rastislav Štefánik. Pravdou však je, že ešte pred ním brázdil slovenskú oblohu, dokonca na strojoch vlastnej konštrukcie, iný muž - Andrej Kvasz.
Andrej Kvasz sa narodil 21. novembra 1883 v Békešskej Čabe v rodine, ktorá sa tam za pôdou vysťahovala z malohontského Vrbovca. V Budapešti sa na priemyselnej škole vyučil za mechanika. Tam spoznal Aladára Zsélyiho, ktorý mu poskytol plány a peniaze na stavbu vlastného jednoplošníka. Prvý let vykonal už v roku 1910. V rokoch 1913 – 1914 sa zúčastnil viacerých leteckých dní po mnohých slovenských mestách, napr. Košice, Levice, Levoča, Piešťany, Prešov, Spišská Nová Ves, Trenčín... Počas vojny jeho stroje využívala na prieskumné lety rakúsko-uhorská armáda. Andrej Kvasz umrel 27. januára 1974 v Budapešti vo veku 90 rokov. Maďari si jeho pamiatku uctili pomenovaním ulice v hlavnom meste.
Meno tohto významného letca - aviatika, je spojené aj s naším regiónom. V nedeľu 16. novembra 1913 predviedol svoje letecké schopnosti v Kežmarku. Už niekoľko dní predtým sa na nádvorí Kežmarského hradu nachádzalo lietadlo, ktoré Kvasz spoločne s mechanikmi pripravoval na ukážku letu. Upravoval nosné plochy, vystužujúce drôty a skúšal činnosť motora, ktorý poháňal za hlučného praskotu vrtuľu. Prípravy si nenechala ujsť ani zvedavá kežmarská mládež. Tej Kvasz ochotne odpovedal na otázky. Spolu prebrali technické detaily lietadla a motora, ich stabilitu, riaditeľnosť, výkonnosť, poruchy, chyby a zlyhania. Neobišli ani dosahovanú výšku a vzdialenosť, popisy špirálového, strmého, či kĺzavého letu. Aby to nebolo iba o technike, rozprávanie spestril príbehmi o dobových leteckých výkonoch v podaní Victora Stöfflera a Rolanda Garrosa (dnes nesie jeho meno významný tenisový turnaj).
|
|
V Kežmarku sa letecké divadlo odohralo na lúke vedľa Meeseho pivovaru (dnešná nemocnica). Napriek tomu, že sa vyberalo vstupné (dospelí 2 koruny, študenti korunu, deti 60 halierov), nezvyčajná udalosť prilákala množstvo zvedavcov z mesta, blízkeho i vzdialeného okolia. Veď kto by si nechal ujsť „najvýznamnejší technický vynález posledného desaťročia, ktorý k zemi pripútaným ľuďom umožňuje voľne sa pohybovať vo vzdušnom priestore." Avšak už i vtedy sa našli špekulanti, ktorým sa platiť nechcelo a okupovali svahy Suchej hory nad riekou Poprad. Veľké napätie a očakávanie stupňovalo chladné novembrové počasie. Olovené mraky dopĺňali zvyšky hmly, šíriacej sa od rieky Poprad. Vrcholy najvyšších kopcov pokrýval sneh, vanul veľmi silný západný vietor, vládla citeľná zima. Dnes by sa za takýchto okolností let odložil pre zlé poveternostné podmienky... Darmo, letec mal dostatok odvahy.
Na akciu, ktorá začala rozpačito, boli pripravené dva stroje. Andrej Kvasz sa pokúsil naštartovať ten väčší, jednoplošník s motorom Austro-Daimler o výkone 55 konských síl. Stroj naskočil až po niekoľkých neúspešných pokusoch. Zaznel rachot motora a pravidelné vrčanie vrtule. Kvasz sa vyšvihol na miesto pilota, siahol na kormidlo, dal stroj do pohybu a po krátkom rozjazde sa vzniesol do vzduchu. Nabral smer západ, potom sa obrátil na sever, aby sa po plne opísanom kruhu kĺzavým letom spustil späť na štartovacie miesto. Let trval viac ako minútu, dosiahnutá výška činila hodnotu 15-20 metrov. Následne pilot ešte raz zopakoval rovnaký okruh. Po dosadnutí presedlal na menší stroj, jednoplošník s motorom Anzani o sile 35 koní. Medzi divákmi pomaly vzrastala obava z úspešnosti tohto nápadu pre veľkosť lietadla a silu vetra. Kvasz vzlietol a obrátil svoj stroj na sever. Dorazil však iba do blízkosti železničného násypu. Za ním musel pristáť, prejsť pešo cez pole až na štartovaciu plochu, kde skúsil šťastie s väčším strojom. Opätovne sa dostal do vzduchu a opísal rovnakú dráhu ako po prvý a druhý raz. Týmto sa chladné letecké popoludnie skončilo.
Dobová novinová správa hovorí, že podujatie sa nestretlo s príliš veľkým nadšením. Diváci sa zúčastnili akcie, kde "sa viac pozeralo, než lietalo." Nech už spomínaný "letecký deň" dopadol akokoľvek, pre súčasných Kežmarčanov môže byť veľkou cťou, že ich mesto kedysi navštívila tak významná osobnosť dejín slovenského letectva. Spomedzi mnohých miest Uhorska si vybrala Kežmarok, čo len potvrdzuje jeho vtedajší význam...
Žiaľ, dnes sa vie o tomto priekopníkovi letectva veľmi málo. Nielen v Kežmarku, na Spiši, ale i na Slovensku. Len pomaly sa dostáva do povedomia širokej verejnosti. V roku 1996 vydala Slovenská pošta známku znázorňujúcu lietadlo typu Kvasz VI. Mestská časť Košice-Západ mu zas v roku 2013 odhalila pamätnú tabuľu. Stalo sa tak pri príležitosti 100. výročia ukážky letu nad bývalým vojenským cvičiskom - presnejšie 3. novembra 1913, iba dva týždne pred návštevou Kežmarku. Ktovie, možno sa raz nejakej tabule dočká aj u nás...
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc