Alexander Szopko – obchodník známy aj mimo Kežmarku
Rodina Szopko (Sopko) patrila v Kežmarku po desaťročia k významným obchodníkom. Zameriavala sa na širokú ponuku tovarov, o čom svedčia inzeráty v dobových novinách. Ich bohatstvo a vplyv dokumentuje skutočnosť, že na Hlavnom námestí vlastnili niekoľko domov.
K posledným predstaviteľom obchodníckeho stavu rodu patril Alexander G. Szopko, narodený v Kežmarku 2. augusta 1842. Od svojho otca Karla Nicolausa prebral vedenie obchodu začiatkom 70. rokov 19. storočia. V tunajších novinách Karpathen-Post nájdeme jeden z prvých inzerátov s ponukou produktov v augustovom čísle ročníka 1882. Za dobrú cenu sa tu dali kúpiť petrolej, pušky pred jesennými poľovačkami, takisto náboje. Koncom rovnakého roku boli k dispozícii tri druhy korčúľ v cenovom rozpätí 2 – 3,80 zlatých. V ponuke sa našli značky Halifax alebo Eiskönig.
 |
 |
| Korčule Halifax (foto: Múzeum v Kežmarku) |
Detail korčúľ Halifax (foto: Múzeum v Kežmarku) |
| |
|
O tri roky neskôr, pred Vianocami 1885, ponúkal interiér jeho obchodu cukor, kávu, čaj, rum, likéry, slede, južné ovocie, rôzne korenie. Na svietenie bol poruke petrolej či olej. Ponuku korčúľ a pušiek dopĺňali revolvery, lovecké tašky, morská pena a fajky, svietniky, tácky, galantérny i železiarsky tovar.
Do dejín nielen kežmarského hospodárstva sa však nezmazateľne zapísal ako výrobca bryndze. Jej produkcii sa venoval už jeho otec, ktorý v roku 1850 založil Prvú spišsko-karpatskú bryndziareň. I vďaka tomu získal prezývku Brimsenprinz – bryndzový princ. Alexander rodinný podnik nielen zdedil, ale tiež pozdvihol na vyššiu úroveň – povzniesol ho na priemyselnú výrobu a najväčšie úspechy dosiahol na prelome storočí. Bryndzou zásoboval nielen trh v Kežmarku či na Spiši, ale vyvážal ju do celého Uhorska, Rakúska i Nemecka.
Keď sa pozrieme na jeho osobný život, v roku 1868 sa oženil s Máriou, rod. Vass, ktorá mu porodila sedem detí – troch synov a štyri dcéry. Dvaja synovia zomreli predčasne, zvyšné deti si našli dobrých partnerov a otca zahrnuli množstvom vnukov i pravnukov. Dcéra Gisela sa vydala za miestneho obchodníka Johanna Markovicha, dcéra Anna za praktického lekára Adolfa Schürgera. Od roku 1923 žil Alexander bez zosnulej manželky. Rastúci vek a beznádej, že obchod nezdedí syn, ktorý sa zjavne uberal iným smerom, ho priviedli k tomu, že v roku 1903 najskôr odpredal obchod s drobným tovarom. Neskôr, v roku 1910 rovnako zanechal produkciu bryndze a stiahol sa do súkromného života. Nie však úplne. Naďalej ostal aktívny v hospodárskom živote mesta. Ešte dlhé roky bol činný ako člen riaditeľskej rady Kežmarskej sporiteľne, neskôr Spišskej banky. Okrem toho prislúchal k členom tzv. panského kasína. V posledných pätnástich rokoch sa celkom utiahol na pokojný, nikým nerušený odpočinok.
 |
| Hlavičkový papier obchodu Szopko (foto: Múzeum v Kežmarku) |
| |
Alexandrovou veľkou vášňou bolo strieľanie. Patril k členom streleckého spolku, kam sa zapísal v júli 1864 a ostal ním do smrti. Jeho rady obsadzoval neskutočných 72 rokov, navyše v období rokov 1890 – 1893 zastával post streleckého otca - predsedu. Bol výborným strelcom, o čom svedčí zisk titulu kráľa strelcov. V nedeľu 28. júna 1931 sa konali na počesť vybraných streleckých bratov jubilejné streľby, kde sa dekorovali členovia s dlhodobým pôsobením v spolku. A. Szopko, patriaci jednoznačne k najstarším, sa ich aktívne zrejme nezúčastnil, avšak na samotnej akcii oceňovania bol takmer s určitosťou prítomný.
Alexander Szopko umrel v sobotu 5. decembra 1936 po krátkej chorobe v skutočne požehnanom veku 94 rokov! Pohreb sa uskutočnil 7. decembra za veľkej účasti ľudí...
Auto: Vladimír Julián Ševc
