Kežmarský hrad počas druhej svetovej vojny

Po tom, ako Kežmarský hrad prešiel v roku 1702 do vlastníctva mesta, využívali sa jeho priestory na rozmanité účely. Jedným z nich bolo vytvorenie kasární pre potreby armády, ktorá ich využívala ešte za čias monarchie. Počas prvej Československej republiky sa v ňom nachádzali kasárne pre 202. delostrelecký pluk. Presnejšie, v severozápadnom trakte, ktorý mal kedysi prístavbu aj smerom von, k pozostatkom Nižnej brány.

Vchod do kasární 202. delostreleckého pluku na Kežmarskom hrade, pod ním veľkoobchod s vínom Karla Friedricha (zdroj: Múzeum v Kežmarku)

Vojaci tiež zabrali časť severovýchodného traktu, kde sa mala nachádzať odvodová miestnosť. Keď sa v roku 1937 začali stavať kasárne pri rieke Poprad na dnešnej Michalskej ulici, blížil sa čas, keď vojaci postupne opúšťali hrad. Udialo sa to niekedy v prvej tretine roka 1939. Vojakom sa sťahovať asi príliš nechcelo – v pivniciach pod kasárňami totiž sídlil obchod Karla Friedricha s vínom. Postupne odišli, ale miesto dlho prázdne neostalo. Čoskoro vypukla druhá svetová vojna a hrad našiel nové využitia.

Hrad na začiatku vojny

Vstupná hradná veža s priľahlou hranatou naďalej slúžili ako mestské múzeum. Cez vojnu ho navštívil napr. predseda slovenskej vlády Vojtech Tuka či minister vnútra Tretej ríše Wilhelm Frick. Posledný dátum návštev expozícií pochádza zo 7. októbra 1943. Medzitým prebiehali rekonštrukčné práce hradnej kaplnky za vyše 10 000 Ks.

Od 1. mája 1940 sa do neznámej časti hradu prisťahovala Hlinkova garda, ktorá sa dovtedy nachádzala iba v rôznych súkromných domoch. Vládny komisár mesta Longa jej dal k dispozícii nielen potrebné miestnosti, ale postaral sa aj o zavedenie elektrického prúdu, vykurovanie, osvetlenie a udržiavanie. Všetko na účet mesta.

Pohľad na Kežmarský hrad s prístavbou k severozápadnému traktu smerom na ulicu Starý trh a k pozostatkom k Nižnej bráne (zdroj: Múzeum v Kežmarku)

Mládežnícky hrad – Jugendburg

Snom nemeckej národnostnej skupiny v Kežmarku bolo vytvoriť miesto pre telesný a duševný rozvoj mládeže. Hrad sa na to jednoznačne hodil. Navyše tu bolo k dispozícii priestranné nádvorie na organizovanie početných manifestácií a rôznych cvičení či športových hier. Na úpravách interiéru podľa plánov architektov Gretzmacher – Budiner sa pracovalo od roku 1940. Mládež medzitým aktívne vypomáhala zhromažďovať finančné prostriedky skrze zbierky či zberom železa a papiera (výnos 3 544 Ks). Vojnové udalosti práce spomalili a sfinalizovali sa až v roku 1942. Pribudli okrasné drevené prvky, nové podlahy a osvetlenie, veľký krb a kazetový strop, ohrevné pece, nábytok. Zväz mládeže mal k dispozícii desať izieb na oficiálne i spoločenské aktivity, ubytovanie. Tri izby prvého podlažia poňali až 40 postelí!

Otvorenia Jugendburgu sa v nedeľu 29. marca 1942 zúčastnil Hanns E. Ludin –vyslanec Veľkonemeckej ríše na Slovensku.


Spoločenská miestnosť v Jugendburgu pre chlapcov (zdroj: Múzeum v Kežmarku)	Spoločenská miestnosť v Jugendburgu pre dievčatá (zdroj: Múzeum v Kežmarku)

Slovenské národné povstanie

Po bojoch rozhorených koncom augusta 1944 sa hrad stal domovom pre nemeckých vojakov. Sídlil tu však aj W. Spindler, nemecký veliteľ mesta, ktorý viedol kruté vypočúvania a vynášal rozsudky smrti nad povstalcami. Tí boli v hrade nielen väznení, ale za hradnou kaplnkou aj popravovaní. Na mieste popráv minimálne 20 osôb dnes nájdeme dva pamätníky. Okrem povstalcov väznili v starobylom šľachtickom sídle Židov pred ich odsunom do pracovných táborov. Krátko po vojne sa karta obrátila – do hradu umiestňovali Nemcov pred vysťahovaním z Československa.

Pôvodný vstup do hradu, nad ktorým je kamenné vyobrazenie hákového kríža (zdroj: Múzeum v Kežmarku)

Ako vidíme, Kežmarský hrad prešiel v rokoch 1939 – 1945 búrlivým obdobím. Táto doba už pominula, dnes slúži najmä na spoznávanie minulosti. Hoci niekedy i tej negatívnej.
Autor: Vladimír Julián Ševc