1 2 3 4 5 6 7

Vianoce na Spiši

Vianoce predstavujú predovšetkým cirkevné sviatky na počesť narodenia Ježiša Krista. Do prijatia kresťanstva sa v tomto čase slávili sviatky zimného slnovratu. V tomto období sa dni skracovali, tma prevládla nad svetlom, noc nad dňom. V predstavách ľudí akoby sily temna získavali prevahu nad dobrom, človek bol viac ohrozený pôsobením zlých síl a bolo potrebné sa voči nim brániť. Na to slúžili rôzne ochranné predmety, magické znaky a úkony, často realizované v maskách.

Zároveň sa mágia využívala aj na zabezpečenie dobrej úrody, prosperity a zdravia v nadchádzajúcom novom roku. Odo dňa slnovratu sa dni začali opäť predlžovať, akoby sa slnko opäť narodilo a dávalo predzvesť, že sa príroda po zime opäť prebudí k novému životu. Tento deň sa chápal ako začiatok nového roka.

V 4. storočí ustanovila cirkev za deň narodenia Krista 25. december (dovtedy ho slávili 6. Januára), čím oslavy slnovratu spojila s kresťanským sviatkom narodenia Krista. V stredoveku sa v tento deň zároveň slávil Nový rok. Preto, keď sa tieto dva sviatky nakoniec oddelili mnohé zvyky a obyčaje akoby sa opakovali na Vianoce aj na Nový rok. 1. Január bol stanovený v Uhorsku už v 15. Storočí, kým v ostatnom kresťanskom svete až v roku 1691.

Na to ako sa slávili Vianoce v Európe teda vplývali dve tradície – predkresťanská, spojená s oslavou zimného slnovratu a kresťanská spojená s oslavou narodenia Krista. Na staré povery a význam mágie sa postupne zabúdalo. Ochrana pred temnom a zlom sa zúžila hlavne na ochranu pred zlými bytosťami – strigami. Dobrú úrodu, zdravie a šťastie mali zabezpečiť niektoré symbolické úkony a zákazy niektorých činností vo sviatočné dni.

Zvyky a obyčaje sa viac sústredili na veštenie a čarovanie, týkajúce sa hlavne lásky a svadby, výberu budúceho ženícha, ale aj zdravia. Z priebehu sviatočných dní sa predpovedal priebeh celého roka, hlavne či bude rok úrodný alebo nie. Dnes sa postupne zabúda aj na tento význam a v popredí je rodinný život, jej šťastie, súdržnosť.

Kresťanskú tradíciu reprezentujú vo zvykoch predovšetkým Vianočné hry vychádzajúce z kresťanských vianočných legiend, akou bolo Klaňanie sa troch kráľov, príbeh Jozefa a Márie. Tak vznikli betlehemské alebo jasličkové hry, chodenie s hviezdou....

So zvykmi z dávnej minulosti nás však stále spája mnohé, čo Vianociam dodáva ich pozemské čaro. Spôsob slávenia sviatkov musíme hľadať napríklad v starovekom Ríme, kde sa sviatky oslavovali vždy niekoľko dní a oslavy sa začínali v predvečer sviatku – na tzv. Vigíliu. Vigília bolo aj cirkevné označene pre predvečer každého sviatku, čo časom zľudovelo, preto sa najmä na Východnom Slovensku napríklad Štedrý deň, ktorý predchádza sviatku Božieho narodenia, nazýva Viľija.

Aj Vianoce sa preto slávia viac dní – Štedrý deň, Božie narodenie, Štefan, Ján Evanjelista – od 24. Do 27. Decembra. V cirkevnom kalendári vianočný cyklus trval od 24. decembra do 6. januára. Aj preto sa mnohé obyčaje , ako vinšovanie, magické ochranné úkony opakujú v tomto období počas viacerých dní. Zároveň je však každý z nich niečím výnimočný.

Aby sme lepšie pochopili význam vianočných zvykov, je dobré pripomenúť si, že celé zimné obdobie, ktoré sa v poľnohospodárskom roku našich predkov počítalo do Kataríny (25.11.), ktoré predchádzalo zimnému slnovratu bolo v znamení obáv zo straty slnečného svitu, obavou z narastajúcej tmy, ochrany proti zlým silám, dobrej i zlej mágie.

V určité dni sa dokonca predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl, tieto dni sa nazývali aj stridžie dni. Rátame k nim Katarínu, Ondreja (30.11.), Barboru (4.12.), Mikuláša (6.12.), Luciu (13.12.) a Tomáša (21.12.). Práve v týchto dňoch sa spája kresťanská tradícia so staršími zvykmi. Všetky pripadajú na deň významných kresťanských svätcov, ktorých život a smrť súvisia so symbolikou toho ktorého stridžieho dňa.

V uvedené dni sa však rátalo s väčšou aktivitou zlých bytostí – stríg a bolo nutné im zamedziť prístup a ochrániť pred nimi obydlie a statok. Používali sa na to magické rastliny (najmä cesnak, ktorým sa potierali okraje otvorov vedúcich do domu) a znaky (kríž, kruh, kreslili sa na dvere, hrady, steny), ale aj masky (ku ktorým patrí napríklad aj čert chodiaci s Mikulášom) a hluk (práskanie bičom, trúbenie, zvonenie zvonov), ktorými sa strigy odháňali.

Po väčšinu týchto dní platil zákaz ženských prác (pradenie, šitie), žena nesmela prísť ako prvá návšteva do domu, nepožičiavali a nevracali sa veci z domu. K týmto dňom sa viažu rôzne pranostiky, predpovedajúce počasie (napr. Katarína na ľade, Vianoce na blate; sv. Barbora ťahá sane do dvora). No hlavnou činnosťou bolo čarovanie (na Ondreja – na Spiši hlavne liatie olova, zamerané na predpovedanie vydaja a ženícha).

Ondreju, Ondreju, na tebe olovo ľeju,
dajže ty mi znac, fto me budze mac.

Na Luciu – ženy obrátili všetok kuchynský riad hore dnom, aby zabránili Lucke prístup do domu. Všeobecne sa verilo, že od Lucie tancujú na krížnych cestách strigy.

Vianoce boli z pohľadu zvykov a obyčajov akýmsi vyvrcholením zimného obdobia a tak povediac, bodom zlomu, od ktorého už tma a zlo strácalo svoju moc tým, že sa dni postupne predlžovali.

Ako sme už spomínali začiatok Vianoc pripadal na 24.12. – predvečer sviatku Božieho narodenia (1. Sviatok vianočný – 25.12.). Tento deň sa nazýva aj Štedrý deň, čo je odvodené od charakteru obyčajov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť blahobyt, zdravia, dobrú úrodu, zdar v budúcom roku. Prípravy na sviatok boli rovnako dôležité. Príkazy a zákazy, ktoré sa k sviatku viazali mali mnohé z praktického hľadiska pozitívny účinok.

V domácnosti muselo byť na sviatky všetko čisté a na svojom mieste. Ženy museli posledný týždeň pred Vianocami vrátiť požičané predmety, všetko oprať, vyčistiť a prácu si zadeliť tak, aby na Sviatky bolo šatstvo a bielizeň vysušené a uložené. Ak by niekde napr. ostalo visieť šatstvo, verilo sa, že do roka zomrie ten, komu patrilo. Vyčistiť riad, nábytok a celý interiér príbytku bolo povinnosťou, malo to mať priaznivý vplyv na budúce zdravie rodiny. Platil zákaz priasť, tkať, šiť a prať od Vianoc do Troch kráľov tieto činnosti by mohli priniesť nešťastie do domu. Na druhej strane priniesli aj ženám kľud a odpočinok od väčšiny domácich prác aspoň v tomto období. Rovnako muži narúbali drevo, dobytku vymenili podstienku, pripravili krmivo, vykonali všetky práce, ktoré bolo možné urobiť v predstihu.

Dôležitá bola aj výzdoba domu. Hlavnú úlohu hrala zeleň – chvojina, zelené vetvičky, neskôr pribudol stromček. Spočiatku to bol malý stromček, zavesený nad stolom. Pôvodne tam visel slamený stromček (podvisačka, oblaznička), zelené stromčeky začali k nám prenikať z nemeckých krajín koncom 18. storočia najskôr do mestského a šľachtického prostredia, až od konca 19. storočia do 30. rokov 20. Storočia prenikali vo väčšej miere aj na vidiek, do roľníckeho prostredia.

Stromček zdobili jabĺčkami, orechmi, medovníkmi, neskôr aj ďalšími cukrovinkami. Sladkosti sa zo stromčeka mohli jesť až po jeho posvätení. V katolíckom prostredí to bolo na Tri krále, kedy chodili kňazi svätiť domy a koledovať.

Zdobenie domácnosti vetvičkami, slamou, stromčekom má magické korene. Na Spiši gazda na Štedrý deň priniesol z hory jedľové vetvičky a pozapichoval ich nad zárubne všetkých dverí. Ihličie malo ochrániť ľudí a zvieratá pred škodlivými zásahmi démonov a zosnulých, ktorí počas Vianoc prichádzali na krátky čas k svojim žijúcim potomkom. Na ochranu proti zlým silám sa používal aj cesnak, ktorým natierali dvere, ale aj cibuľa, chren, petržlen, šípky a iné.Nad stôl na severnom a východnom Slovensku pôvodne vešali zo slamy upletenú kvočku alebo venček, na spodku ktorého boli klasy. Bola symbolom kontinuity úrody, ktorú dosiahli v jednom roku a jej pokračovania v nastávajúcom roku.

Na Štedrý deň nesmela byť prvou návštevou v dome žena. To znamenalo nešťastie a škodu. Od skorého rána preto chodievali vinšovať malí chlapci, čím sa predišlo možnému nedorozumeniu s prvou ženskou návštevou.

Pastieri, hájnici, hlásnici a ďalší obchádzali na štedrý deň všetky domy, z ktorých im počas roka zverovali dobytok, alebo nejakú časť hospodárstva. Vinšovali gazdom dobrú úrodu, zveľadenie dobytka a hydiny, v osobnom živote zdravie a spokojnosť.

Na Spiši pastieri začínali s obchôdzkou včasráno a dbali na to, aby postupovali hore dedinou a nie naopak, aby aj úžitok v dedine stúpal a neklesal:

A ja Vám vinšujem na svätú Viliju,
Žeby vám dal Pán Boh v šťastí,
V zdraví lepších rôčkov
Dožiť a prežiť, ako ste dožili a prežili.

Podľa počasia na Štedrý deň sa posudzovala úspešnosť celého nasledujúceho roka. Tmavé nebo veštilo plné stodoly a veľa ovocia. Veľký, svetlý mesiac bol predzvesťou neúrody. Ak bolo zatiahnuté, mali kravy dobre dojiť. Množstvo snehu, dlhé cencúle veštili dobrú úrodu ovocia.

Na Štedrý deň ráno sa pieklo vianočné pečivo tak, aby bolo do východu slnka z pece vonku. Všetko muselo byť dokonalé. Zle vykysnuté pečivo, puknutá kôrka mali byť predzvesťou úpadku hospodárstva a rozpadu manželstva. Rovnako nesmeli pripáliť v peci chlieb. Veštilo to chorobu člena rodiny. Aj náradie na pečenie chleba (lopata, ohreblo, ometlo) mali byť nové.

Dopoludnia sa začali pripravovať varené jedlá na večeru. Jej zloženie ovplyvnila skladba pestovaných plodín, ako aj konfesia rodiny. Katolíci v čase adventu (posledné 4 týždne pred Vianocami) dodržiavali pôst až do 1. Sviatku Vianočného, kým evanjelici mohli mať mäsité pokrmy už počas štedrovečernej večere.

Na to, aby sa mladým a deťom lepšie znášal pôst slúžila opäť mágia. Ak dievča, či mládenec vydržali o hlade až do večera, mali dostať dobrého muža, či ženu. Deťom sa sľubovalo , že uvidia zlaté prasiatko.

Skladba jedálneho lístku súvisela aj s magickým významom použitých surovín. Aj jedlo malo byť súčasťou magických úkonov, ktoré mali zabezpečiť prosperitu, zdravie, hojnosť. Podľa použitého množstva boli symbolom bohatstva (mak, strukoviny, obilie) a zdravia (cesnak, med, orech, kyslá kapusta).

Tradičným jedlom bola polievka z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, používali sa aj sušené huby. K štedrovečernej večeri patrili opekance (bobále) – suché pečivo, ktoré zalievali horúcou cukrovou vodou, alebo mliekom, posýpali makom alebo sladili medom. V Osturni napríklad halušky s makom a slivkami, chlieb a cesnak. V Lendaku jedli večer pirohy s bryndzou alebo tvarohom, rezance s tvarohom alebo makom a hlavnú večeru mali až po príchode z polnočnej omše, kedy už boli na stole mäsové výrobky, mäso, kapusta, zemiaky. U katolíkov sa ako pôstne jedlo jedávali aj ryby, ktoré sa na jedálnom lístku hlavne v mestách udomácnili viac po prvej svetovej vojne.

Evanjelici mohli už na večeru konzumovať mäso v kapustnici, alebo samostatne bravčové mäso. Ryba sa dostala na štedrovečerný stôl ako pôstny pokrm, ale aj vďaka šupinám, ktoré pripomínali mince, čím symbolizovali bohatstvo. Preto sa pod obrus na stôl dávali aj šupiny z ryby. Mäso z hydiny sa nesmelo jesť, lebo by sa majetok rozletel, bravčové mäso znamenalo bohatstvo.

Dôležitú úlohu zohrávalo pečivo, to bolo symbolom úrodného poľnohospodárskeho roka. Na Spiši sa ešte v 19. Storočí zachoval zvyk, že gazda sa postavil za stôl za naukladané pečivo a pýtal sa detí, či ho vidia. Po zápornej odpovedi gazda povie, aby ho ani na budúci rok nevideli, aby bol úrodný rok a hojnosť v dome. Pečivo sa pieklo aj pre čeľaď, ale i pre dobytok. Ešte pred večerou odnášal gazda pre dobytok upečený koláč s cesnakom a medom uprostred. Vo dverách maštale zavinšoval a potom rozdelil koláč medzi dobytok. Psovi dali koláč s čiernym korením, aby bol srdnatý a zlý.

Dôležitá bola úprava stola. Stôl stával v kúte izby a bol posvätným miestom. Všetko, čo bolo na štedrovečernom stole, alebo pri ňom, či pod ním, nadobúdalo magické vlastnosti.

Okrem jedál naň dávali po troške zo všetkých plodín, ktoré sa urodili a ktoré potrebovali (obilniny, strukoviny, mak). Obvykle aj trochu slamy a prikryli to ľanovým obrusom. Pod obrus zvykli dávať aj peniaze. Alebo dávali zrno na stôl v miske. Inde posypali obrus makom, aby mali toľko majetku a peňazí ako maku. Dôležitá bola prítomnosť týchto plodín na stole, nezáležalo tak na forme.

Nemohli chýbať oblátky, cesnak, med, orechy, jablká, varené sušené slivky, pálenka, ktoré symbolizovali zdravie. Ak rozlomili orech a mal zdravé jadro, veštilo to dobré zdravie, rovnako to platilo, ak rozpolili jabĺčko a malo zdravé jadro. A pravdaže, na stole nesmel chýbať obradný chlieb a koláč, ktorý stál v rohu stola od kúta izby.

Medzi jedlami sa nemala piť voda, lebo vraj vtáky vyzobú zrno s polí, pálenky sa malo vypiť čo najviac, lebo koľko jej človek vypil, toľko krvi mu pribudlo v tele. Alebo sa pripíjalo podľa starého zvyku – toľko kalíškov, koľko apoštolov.

Niekde zvykli ovinúť okolo nôh stola reťaz a zamknúť na zámok, čo malo zabezpečiť súdržnosť v rodine a malo to aj ochrannú magickú funkciu. Pod stôl sa kládli železné predmety, časti poľnohospodárskeho náradia (boli symbolom sily, zdravia, mali zabezpečiť dobré pracovné výsledky).

Na stole býval jeden tanier navyše pre duchov predkov, alebo náhodného okoloidúceho. Z každého jedla sa naň kládlo po troške.

Štedrý večer začínal po východe prvej hviezdy, ktorý sa často oznamoval streľbou, zvonením zvonov. Pred večerou sa všetci umyli a obliekli do čistých šiat. V staršom období počas roka pri stole sedeli len muži, ženy stáli za nimi. Na Štedrý deň však sedeli okolo stola všetci – aj ženy, aj staršie deti. Počet stolujúcich mal byť párny, ak nie, tak ich aspoň nemalo byť 13.

Na stole sa zapálila sviečka. Dbalo sa na to, aby jej plameň na nikoho nesmeroval, lebo ten by podľa povery do roka zomrel. Ak bol plameň rovný, mali byť všetci zdraví. Počas večere nesmel nikto kopať do nôh stola, aby mu neostali rany na nohách. Na druhej strane, kto sa dotkol nohou železnej reťaze, alebo železného náradia pod stolom, mal mať zdravé nohy. Nesmelo sa fúkať do jedla – aby neboleli ústa, od stola sa nesmelo odchádzať, ani gazdiná nesmela vstávať od stola, lebo by jej kvočky nechceli sedieť na hniezdach.

Večera sa začala modlitbou. Vypili pálenku – radostník, z ktorej dostal každý člen rodiny. Gazda potom namočil prst do medu a urobil každému na čelo krížik ako ochranu proti zlému. Niekde robila na čelo krížik gazdiná deťom, aby boli dobré ako med a dievkam, aby ich mládenci ľúbili. Prvé jablko otec rozkrájal na toľko častí, koľko bolo pri stole ľudí. Ak potom niekto z domácich v nastávajúcom roku zablúdil na cestách, mal si spomenúť na niekoho z tých, s ktorými jedol vianočné jablko a táto spomienka ho doviedla na správnu cestu. Ak po priečnom prekrojení jablka vznikla hviezda, znamenalo to šťastie, ak vznikol kríž, bolo to nepriaznivé znamenie.

Na stole nechýbali vianočné oblátky, ktoré mali funkciu hostie, posvätného chleba. Pôvodne ich piekli kňazi, neskôr táto povinnosť pripadla učiteľom. Oblátky roznášali s vinšom žiaci posledný týždeň pred Vianocami po domoch. Vinše skladali učitelia, žiaci za oblátky a vinše dostávali pre učiteľa peniaze, strukoviny.

Konzumovalo sa viac druhov jedál, čo malo zabezpečiť hojnosť v domácnosti po celý nasledujúci rok. Večeru na severe Spiša obvykle začínali cesnakom a chlebom. Potom nasledovali bobaľky alebo rezanky s makom, pirohy (plnené bryndzou, kapustou, lekvárom alebo sušenými slivkami).

Nasledovala hrachová polievka, polievka z kyslej kapusty, sušené slivky uvarené so zemiakmi (slifčanka), nakoniec huby smažené na masle. Niekde mali ako posledné pečené bobaľky, z ktorých mali zjesť koľko vládali, aby mali peňazí ako maku. Nechýbali ani rozličné druhy koláčov. Piekli sa obradné koláče – paska, kuh a taktiež kysnuté ľekvarniky, tvarožniky, makovňiky, kapušňiky, gruľovňiky a podobne.

Jedlá podávané na Štedrú večeru mali aj úlohu vo veštení. Napríklad, zlého muža mala mať tá dievka, ktorá mala kyslé jablko. O tom koľko detí bude mať, rozhodoval počet jadierok v jablku. Nezabúdalo sa ani na deti. Ak našli lyžicu, ktorú rodičia skryli pod obrus, znamenalo to, že budú dobrými pastiermi kráv. Nakoniec sa všetci vybrali do lesa, aby si tak zabezpečili zdravie po celý rok.

Jedlá sa po štredrovečernej večeri zo stola neodkladali. Ostávali na stole najmenej do druhého dňa. Niečo zo stola (jabĺčko) sa ušlo aj zvieratám v maštali a hydine „aby dobre žrali po celý rok". Omrvinky neodhadzovali, na Spiši ich nechávali posvätiť na Štefana v kostole a pridávali ich medzi osivo pripravené na sadbu, časť z nich použili na liečebné účely v novom roku.

Po večeri nastal v dedine čulý ruch. Blízky susedia sa navštevovali, želali si šťastie, zdravie, spokojnosť. Spievali sa vianočné piesne a koledy, nie len v rodinnom kruhu, ale aj v širšom kruhu. Po štedrej večeri sa stretávali skupiny dievčat – vrstovníčok – obišli dedinu a pod oknami známych a rodiny spievali ľudové koledy a zavinšovali. Rovnako chodievali spievať a vinšovať aj malí chlapci. Pri dverách zavinšovali a potom vysoko vyskakovali, aby úroda v nastávajúcom roku bola vysoká.

Ďalšou udalosťou na Štedrý večer bol v niektorých oblastiach príchod betlehemcov (niekde začali obchôdzky už počas dňa). Betlehemci vstupovali do miestnosti, kde sa rodina zišla pri štedrovečernom stole a svojim vystúpením prispievali k slávnostnej atmosfére večera. Základom betlehemskej hry je skrátený príbeh o tom, ako pastieri videli nad Betlehemom hviezdu, ktorá im oznámila narodenie Ježiša Krista, a ofera – obdarovanie Ježiška.

V niektorých obciach na severnom Spiši bolo rozšírené chodenie s kozou. Napr. v Lendaku s ňou chodili dvaja chlapci, jeden oblečený ak koza, druhý ako pastier. Koza skákala, cválala okolo izby, strašila malé deti, zatiaľ čo pastier odriekal verš:

Moja koza nazarto, do pol boka odrato,
lupu, cupu nogami, pobodem če rogami.
A ja jes, pobodem če tes.
Kozo podskoc,
Kozo zabec,
Kozo rob maslo,
Kozo ľegni,
Kozo pobuč dakego,
Kozo pytoj paľenky!

Domáci ich obdarovali koláčmi a peniazmi.

V oblasti Spišskej Magury (Jezersko, Spišské Hanušovce) chodievali chlapci s hviezdou. Nosili ju na dlhej palici, pred vstupom do domu zaspievali pod oknom alebo pred vstupom do domu vianočné koledy. Po dovolení gazdu vstúpili do domu s vianočným vinšom. Popri tom zapálili sviečku v okienku hviezdy a krútili hviezdou dookola.

Štedrý večer ukončila polnočná omša. K polnoci Štedrého dňa sa viazali mnohé povery – verilo sa že na zem prichádzajú dušičky, anjeli a že zvieratá môžu hovoriť ľudskou rečou. Pomocou Luciinho stolčeka vyrobeného počas stridžích dní bolo dokonca možné vidieť strigy. Preto bačovia a juhási vychádzali na ulicu a plieskali dlhými bičmi, trúbili na trúbach a pískali na píšťalách, aby zastrašil zlé sily a vyhnali ich z dediny na celý rok.

Osturnianske dievčatá sa ponáhľali z polnočnej omše domov, ale tak aby sa s nikým cestou nerozprávali. Doma si pod vankúš uložili časť mužského oblečenia a ktorý chlapec sa im zjavil vo sne, toho si mali zobrať za muža.

Polnočnou omšou už začínal druhý sviatok vianočný – Božie narodenie. V tento deň, bolo dôležité obradné umývanie v čerstvej vode z potoka. Začať deň s čerstvou vodou z potoka znamenalo zdravie po celý rok.

Niekde sa umývali už pred odchodom na polnočnú omšu. Vo Veľkom Lipníku, ešte pred samotnou omšou, nabral člen rodiny z potoka vodu hneď pri prvom zazvonení. Táto voda slúžila na umytie všetkých členov rodiny, aby boli všetci zdraví a čerství, ako je tá voda. V Spišských Hanušovciach verili, že o polnoci sa z vody stane víno a preto si šli po omši nabrať za vedro vody zo studne. Obyvatelia Osturne si mincou potierali tvár, aby mali po celý rok peknú pleť.

U katolíkov zobrali vodu z potoka hneď pri návrate z polnočnej omše. Ten kto išiel s vodou sa musel ponáhľať, aby vstúpil skôr ako ostatní. Ten kto vodu priniesol, namočil do vody chvojinu a pokropil ňou ľudí aj miestnosť. Do vody hodili peniaz, niekde aj jabĺčko, či chren. Peniaz pre hojnosť a ostatné pre zdravie. Zaradom sa vo vode poumývali.

Na súvislosť Božieho narodenia so slnovratom poukazuje starý zvyk, podľa ktorého sa musel založiť v tento deň v každom dome nový oheň. Ten slúžil na vykúrenie obydlia, jedlo sa v ten deň iba zohrievalo, nevarilo. Na slávnostnom stole bolo v podstate to, čo na Štedrý večer, ale pribudlo mäso – bravčovina.

Ani na Božie narodenie nesmela prísť do domu žena, alebo aspoň nie ako prvý návštevník. Ženy prinášali nešťastie a ak by vstúpili do domu v tento deň, nešťastie by trvalo celý rok. Vítaní boli mladí muži a chlapci, ktorí skoro ráno prichádzali s vinšami:

Vinšujem šťastie, zdravie, na to Božie narodenie,
Žeby sa Vám darili kury cubaté, husy sedlaté,
Žeby ste mali toľko teličiek, koľko je v lese jedličiek,
Koľko je v lese jedličiek, toľko volkov,kolko na dachu kolkov,
Žeby ste orali štyrmi pluhami,
Keď nie štyrmi, tak tromi,
Keď nie tromi, tak dvomi,
Keď nie dvomi, tak jedným, ale hodným!
Choďte do polky, vezmite pálenky,
Choďte do skrine, vezmite pol svine,
Choďte do pece, vyberte koláče,
Zajedzme si, zapime si!

Aj vianočný vinš. Napr. vo Veľkej Lesnej znel takto:

Vinšujem vám na toto Božie narodenie,
Aby sme sa mohli druhého Božieho narodenia dočkať,
Pri šťastí, pri zdraví, pri dobrom pokoji,
V menších hriechoch, vo väčších radostiach,
Božích milostiach hojnejších a úrodnejších rokov
ako sme dosiaľ žili.
Žeby sa vám darili kury cubaté,
Husy sedlaté, teličky rezaté, býčky strakaté.
Žeby ste mali snopek pri snopku,
Mandel pri mandli,
Žeby gazda prechodil pomedzi snopčeky
Ako mesiačik pomedzi hviezdičky.

Vinšovať na Božie narodenie chodili len najbližší príbuzný. Cudzí človek, hoci bol aj dobrý známy, nemal ten deň prísť do domu. Z kostola sa každý ponáhľal, lebo kto prišiel medzi prvými, mal byť aj s každou prácou skôr hotový. Zvyšok dňa trávili doma v kruhu najbližšej rodiny.

Na Druhý sviatok vianočný, na Štefana, sa nevzťahovali prísne obmedzenia predchádzajúceho dňa. Atmosféra bola uvoľnenejšia. Charakterizovalo ho vinšovanie, obsypávanie zrnom. Na Spiši do 30. rokov 20. storočia svätili v kostole na Štefana aj ovos, ktorý potom pridávali do sejby a používali na liečenie.

Skoro ráno odkladali gazdiné zo stola misky s jedlom, s ktorými sa do Štefana nesmelo hýbať. Prvý krát od Štedrého večera pozametali izbu, skoršie zametanie by mohlo vymiesť bohatstvo z domu. Bol to deň, kedy vládol čulý spoločenský ruch. Priatelia a známi sa navštevovali, do domu sa vstupovalo s vianočným vinšom.

Štefan bol prvý deň po advente, kedy mohla byť zábava, aktívna bola predovšetkým mládež. Až tento deň obvykle začínali obchôdzky s vianočnými hrami, ako boli chodenie s hviezdou alebo betlehemom, ktoré trvali až do troch kráľov.

V tento deň to boli, na rozdiel od Štedrého večera, obchôdzky mládencov s vinšami, ktorí z odmeny, ktorú dostali usporiadali večer zábavu. Na Spiši chodili počas dňa mládenci po dedine s muzikou. Pred každým domom, v ktorom mali svoje dievča sa zastavili, zahrali a zatancovali. Ak im dievča nevynieslo výslužku, nesmelo prísť na večernú muziku.

Aj 27. december - sviatok Jána Evangelistu – patril do užšieho okruhu vianočných dní. Prevažovali v ňom obyčaje spojené aj s predchádzajúcim sviatkom na Štefana. Verilo sa, že hnoj vyvezený na pole v tento deň bude mať najlepší účinok.

Silvester – Starý rok sa neviazal s bilancovaním, tak ako dnes. Všetko sa dialo v očakávaní toho, čo má prísť, preto sa zvyky viazali skôr ku dňu Nového roka. Večera na Silvestra bola taká ako na Štedrý deň, ale bolo možné konzumovať aj mäso. Inak sa mnohé zvyky pri stole opakovali.
Ako začiatok nového roka sa deň 1. januára stanovil až v roku 1691. Preto aj zvyklosti spojené s týmto dňom zapadajú do zvykoslovia v období od 25. decembra do 6. Januára, ktoré sa považovalo za obdobie začínajúceho novoročia. V minulosti sa za prvý deň nového roka považoval 25. december.

Na Nový rok bol dôležitý prvý návštevník v dome. Od skorého rána chodievali chlapci vinšovať:

Vinšujem Vám šťastlivý tento nový rok,
Že nám dal Boh starý prežiť a nového sa dožiť.
Rok nový, spokojný, šťastlivý a hojný,
Na tele, na duši, daj Pane Ježiši.

Všetko, čo sa stalo v tento deň bolo akoby predzvesťou toho, aký bude celý rok.

Koniec Vianočného obdobia v cirkevnom ponímaní predstavoval sviatok Troch kráľov, venovaný pamiatke troch mudrcov z Východu, ktorých hviezda priviedla k Ježiškovi do Betlehemu. Pôvodne sa v tento cirkevný sviatok posväcovali voda, krieda, sviečka, soľ, cesnak... Všetky tieto sväteniny slúžili na ochranu ľudí a zvierat pred zlými démonmi a živlami, ale používali sa aj na liečenie. Posvätenou vodou kropili ľudia domy a stajne, napĺňali si ňou domáce sväteničky.

Istý čas v stredoveku bol na tento deň stanovený začiatok nového roka. Preto sa opäť niektoré zvyky opakujú. Bol to zároveň posledný deň pochôdzok a kolied vianočno-novoročného obdobia. Najstaršou je kňažská pochôdzka, pri ktorej kňaz s koledou obchádzal všetky domy. Posvätil príbytok, pokropil ho svätenou vodou, okadil kadidlom a trojkráľovou kriedou na dvere napísal iniciály G+M+B (pôvodne C+M+B – Kristus požehnávaj tento dom) a pripojil letopočet. V ten to deň sa predvádzali hry trojkráľové. Mládenci, či chlapci prezlečený za troch kráľov, Gašpara, Melichera a Baltazára, prichádzali do domácností s hviezdou a prednášali trojkráľový príbeh o návšteve a narodení Ježiška.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO