Hroby vojakov prvej svetovej vojny na historickom cintoríne

V novembrovom čísle Novín Kežmarok sme sa dočítali o storočnom epitafe v Novom evanjelickom kostole. Dnes si predstavíme vojakov, mená ktorých sú zapísané na doskách pamätníka a zároveň majú náhrobky na tunajšom historickom cintoríne.

Tváre kežmarských bojovníkov z prvej svetovej vojny, pochovaní na tunajšom historickom cintoríne (Koláž: Michal Podolák)

Doteraz sa podarilo identifikovať sedem hrobových miest obetí prvej svetovej vojny. Jedno z nich slúži ako symbolický hrob.

Vojaci z prvej svetovej vojny

Jednou z prvých obetí bol Georg Gretzmacher (1886 – 1914). Všeobecný kežmarský, okresný aj lyceálny lekár narukoval na front ako vrchný lekár c. a k. armády. Pôsobil v okolí mesta Ľvov. Neľahko znášal pobyt na bojisku, kde žil v strachu a denne videl hrôzy bitiek. Nervové vypätie a tuhé fajčiarstvo prispeli k zhoršeniu srdcovej choroby. V zlom zdravotnom stave ho previezli do nemocnice v Krakove, kde podľahol srdcovej slabosti.

Pomník rodiny Gretzmacher (Foto: Michal Podolák)

Onedlho ho nasledoval Andreas Koromzay (1880 – 1914), vyšší úradník firmy Karl Wein. Rezervný poručík 16. pechotného pluku bojoval na srbskom fronte, absolvoval ťažké bitky v okolí Valjeva. Odtiaľ zabezpečoval prevoz ranených a chorých vojakov do Budapešti a Viedne. Počas cesty sám ochorel a nemoci podľahol. Pochovali ho v rodinnej hrobke, kam štyri roky po uzavretí mieru uložili pozostatky Friedricha Zubera (1893 – 1916). Nádejný lekár pôsobil ako sanitárny kadet do 13. práporu poľných poľovníkov. V Haliči ho ranili, počas rekonvalescencie pomáhal v kežmarskej vojenskej nemocnici. Po uzdravení ho vyslali do Besarábie a povýšili na sanitárneho práporčíka. Dňa 10. júna 1916 ho zasiahla rana do brucha pri ošetrovaní ranených vojakov a prevŕtala črevá na troch miestach. Síce absolvoval operácie, záchrana bola márna.

Hrobová záhradka rodín Koromzay a Zuber (Foto: Vladimír Julián Ševc)

Za nešťastnú sa dá označiť smrť pánskeho krajčíra Juliusa Wallentina (1871 – 1916). Skôr, než odišiel na skutočné bojisko, absolvoval vojenské cvičenia v Košiciach. Počas príprav sa nakazil chrípkou, ktorá prerástla do zápalu pľúc, čo sa mu stalo osudným.
V závere vojny zahynul Desider Belóczy (1896 – 1918), syn riaditeľa meštianskej a obchodnej školy. Na front odišiel na jar 1915 do 1. jazdeckej delostreleckej divízie. Bojoval na ruskom území, následne ho prevelili do Talianska. V aktívnej službe získal vyznamenania aj hodnosť nadporučíka. Pochovali ho v talianskom meste San Stino di Livenza. Po vojne ho previezli do vlasti a uložili do rodnej zeme.

Náhrobný kameň Desidera Belóczyho (Foto: Vladimír Julián Ševc)

Symbolické náhrobky

V záhradke rodiny Kéler stojí v rohu nenápadný náhrobok dvojičiek Stefana (1892 – 1916) a Ladislava. Obaja brázdili fronty Veľkej vojny. Zažili zranenia, získali vyznamenania. Prvý menovaný z tohto besnenia napokon živý nevyšiel. Ešte predtým sa ako nadporučík na prelome rokov 1915/16 ocitol v nemeckom vojsku a dostal rozkaz dobyť so 150 mužmi ruský strelecký zákop frontálnym útokom. Z vlastnej iniciatívy a na vlastnú zodpovednosť podnikol bočný útok. Výsledkom bolo dobytie zákopu a zajatie 500 Rusov. On stratil iba dvoch ľudí. Nemecký cisár mu za to udelil Železný kríž. Jeho telo odpočíva v cudzine.

Symbolický hrob má na starom cintoríne aj Julius Patonay, ktorý sa nachádza oproti inej obeti vojny – Georga Gretzmachera.


Pamätník bratov – dvojičiek Kélerových (Foto: Vladimír Julián Ševc)	Hrobka rodiny Patonay (Foto: Vladimír Julián Ševc)

Povojnová obeť

Syn Dr. Vojtecha Alexandra Adalbert (1895 – 1920) bojoval vo vojne ako nadporučík letectva a viac ráz ho vyznamenali. V poslednom roku konfliktu prežil haváriu lietadla, keď sa zrútil na letisku v srbskom Novom Sade. S následkami nehody bojoval dlhší čas, ale podľahol im. Pochovaný bol do rodinnej hrobky.

Publikácia k výročiu epitafu

Koncom roka 2025 oslávil storočnicu epitaf v Novom evanjelickom kostole, ktorý je spomienkou na mužov padlých v boji alebo na následky zranení utrpených počas prvej svetovej vojny. Pri tejto príležitosti vydala kežmarská evanjelická cirkev publikáciu mapujúcu nielen dejiny evanjelickej cirkvi na Spiši, ale tiež okolnosti vzniku spomínaného epitafu. Takisto sa venuje osudom vybraných bojovníkov, ktorí majú napísané svoje mená na zmienenom epitafe. Zakúpiť si ju môžete v miestnom kníhkupectve Alterego.

Publikácia venovaná spomienkovému epitafu a vojakom prvej svetovej vojny.

Autor: Vladimír Julián Ševc