MÚZEUM V KEŽMARKU
HRADNÉ NÁMESTIE 42
060 01 KEŽMAROK

KEŽMARSKÝ HRAD BYTOVÁ KULTÚRA VÝSTAVNÁ SIEŇ

<< Október >>
Po Ut St Št Pi So Ne
  1Výročie elektrifikácie mesta Kežmarok
2 3 4 5 09:00-16:00 Kežmarský hrad, Múzeum bytovej kultúry - Hlavné námestie 55 Deň Prešovského samosprávneho kraja 6 7 8
9 10 11 12 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 13 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 14 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 15 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
16 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 17 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 18 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 19 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 20 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 21 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 22 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
23 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 25 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 26 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 27 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 28 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 29 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
30 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 31 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo  

Virtuálna prehliadka


Svet dávnej lekárne na poľsko - slovenskom pohraničí

V tieni ríšskeho orla XIV. - Regulácie kežmarských tokov

Kežmarok neraz postihli povodne. Niektoré z nich boli miernejšie, iné zničujúce. Napokon, my samy máme v čerstvej pamäti záplavy z roku 2010. Ľudia sa snažia pred nimi chrániť, ale nie vždy to prináša úspech. Za prvej Československej republiky začali na jej území prvé regulácie vodných tokov, pričom najväčší rozkvet zaznamenali v socializme. Štáty západnej Európy už dávnejšie prišli na to, že napriamovanie korýt potokov a riek nie je najšťastnejším riešením a vracajú im dávne meandre. Žiaľ, na Slovensku i v Kežmarku naďalej pretrvávajú mylné socialistické myšlienky. Túto oblasť však radšej prenechajme hydrobiológom, my sa bližšie pozrime na regulácie rieky Poprad a Ľubického potoka za čias Slovenského štátu v rokoch 1941 – 1943.

Realizáciu regulácií vyvolala povodeň z roku 1937, ktorá zasiahla predovšetkým areál rozostavaných kasární. Vyliata voda dosiahla výšku jedného metra a spôsobila veľké škody. Podobne to bolo cez Veľkú noc 1940, kedy povodňová vlna vzala stavebný materiál. Prvé plány boli vypracované a predložené Ministerstvu práce k schváleniu ešte v roku 1937, ale práce nezačali ani na jar 1940. Protipovodňové opatrenia z väčšej časti financoval štát, mesto Kežmarok malo prispievať sumou vo výške 25%.

Regulácia potoka Ľubica

Pohľad na príčinu a zamýšľané úpravy ponúka dobová tlač. Potok Ľubica "...za normálnych podmienok pokojný, často zapríčinil povodne za Hradnou ulicou a mestským hradom. Preto bude regulovaný v dĺžke asi 288 metrov, začínajúc za Slovenským gymnáziom (dnes ZŠ Hradné námestie) po most vedúci na Jeruzalemberg (pod Strelnicou). Prudká zákruta nachádzajúca sa za hradom zabraňuje rýchlemu odtoku vody, zapríčiňuje zápchu, takže voda sa vylieva na blízke polia a lúky... Most vedúci ponad potok pri záhrade Strelnice sa postaví od základu nanovo. Bude mať dĺžku 12 metrov, šírku 5 metrov a spočívať bude na betónových podstavcoch s piatimi železnými nosníkmi, ktoré dostanú drevený obklad." Do výberového konania sa prihlásili dva subjekty. Zvíťazila firma Ing. Oskar Zuber & Josef Šašinka s predloženou finančnou ponukou na 310 414 Ks. Mesto sa podieľalo sumou 70 000 Ks. Práce začali v júni 1941. Pozostávali z premiestnenia zeme, zvýšenia a spevnenia brehov, rozšírenia koryta i vybudovania splavov. Regulácia bola hotová v júli 1942.

Neregulovaný Ľubický potok za hradom (foto: Múzeum v Kežmarku)Neregulovaný potok Ľubica obrastený bujnou vegetáciou (foto: Múzeum v Kežmarku)

Najviac námahy stálo postavenie nového mosta ponad vyregulovaný tok. Dočasný - drevený, mal nahradiť betónový. Situáciu komplikovali ťažkosti s obstarávaním potrebného materiálu. Všetko napokon dospelo do zdarného konca a most bol sprístupnený zrejme 6. júna 1943. Ďalšia časť regulácie, v smere k sútoku s riekou Poprad, sa vykonala až za čias obnoveného Československa.

Regulácia potoka Ľubica (foto: Múzeum v Kežmarku)

Regulácia rieky Poprad

Dotýkala sa priestoru medzi Tromi mostmi (pod železničnou stanicou) a mostom na Mýte, čo predstavovalo vzdialenosť asi 800 metrov. Hlavnou úlohou bolo chrániť rastúce kasárne, do ktorých sa investovali nemalé finančné prostriedky. Netreba pripomínať, akú pohromu by znamenala veľká voda pre vojenskú techniku, muníciu i samotných vojakov. Na základe starej fotografie vieme povedať, že v kasárenskom areály už boli vybudované zvislé brehy (minimálne ľavý), spevnené kamennými blokmi. O zákazku v hodnote 3 356 859 Ks prejavili záujem štyria kandidáti (Ing. Klimeš - Bratislava; Ing. Hits - Poprad; Ing. Zuber & Šašinka - Kežmarok). Zvíťazila spojená firma architekta Viktora Dzsubányiho a Ing. Jozefa Bethlenfalvyho zo Spišskej Belej. Z tohto dôvodu si v Kežmarku otvorili kanceláriu na Ulici M. Rázusa č. 51. Rozsiahle práce, rozdelené do troch etáp, začali na prelome júna a júla 1941.

Rieka Poprad pri Mýtnom moste pred reguláciou (foto: Múzeum v Kežmarku)Pohľad na daný úsek v súčasnosti (foto: autor)

V rámci regulácie spevnili aj brehy pred Troma mostmi. Nasledovali búracie, zarovnávajúce a spevňovacie práce. V rámci nich sa premiestnilo 35 000 m3 zeme, použilo 3 425 m3 štrku do základov a 5 270 m3 na vyrovnávanie múrov. Ich povrch bol obložený travertínom a vápencom z Ružbách a Spišských Vlách. Tiež sa zhotovilo železné zábradlie v dĺžke 1 500 metrov. Na stavbe priemerne pracovalo 250 robotníkov, spolu sa ich vystriedalo 580. Celková suma dosiahla hodnotu 4 800 000 Ks. Pôvodné koryto so šírkou 11 metrov vyregulovali na 27 metrov. Podobne sa mali rozšíriť brehy za Mýtnym mostom, aby ďalšia veľká voda mohla plynule odtekať a nepôsobila ako "hrádza". Podľa Súpisu vykonaných prác v meste Kežmarok na jar 1943 regulácia pokračovala; v areály kasární pribudol nový most. O skončení informácie nemáme. Súpis v rokoch 1944 – 1946 žiadne úpravy tokov nespomína.

Regulácia Popradu pod železničnou stanicou (foto: Múzeum v Kežmarku)Pohľad na daný úsek v súčasnosti (foto: autor)

Popritom sa riešili iné veci, užitočné pre budúcnosť. Rieka Poprad pretekala Kežmarkom troma vetvami. V októbri 1941 sa mestská rada dohodla na zasypaní prostredného koryta, tzv. Mlynského ramena. Nebolo to jednoduché. V oblasti pod Nižnou bránou sa nachádzal Nižný mlyn, ktorý však dlhé roky chátral a v období vojny už neexistoval. Hoci na jeho mieste bola iba lúka, stále sa naň vzťahovalo tzv. vodné právo. Mesto ho za ročný poplatok 2 500 Ks prenajímalo podniku Poľnohospodársky priemysel a.s. Tohto zisku sa nakoniec zrieklo v prospech lacnejšej regulácie, keďže stačilo upraviť iba jedno, hlavné rameno rieky. Okrem toho sa rozhodlo o zasypaní tzv. Husacieho jarku - tretieho a najmenšieho z ramien. Opatrenia mali zvýšiť hygienu obyvateľov Garbiarskej ulice a vytvoriť nové zelené plochy. Dátum zániku týchto lokalít sa nateraz nepodarilo zistiť. Dobové médiá už vtedy informovali o definitívnom ukončení prác až po roku 1945.

Regulácia rieky Poprad s Kežmarským hradom v pozadí (foto: Múzeum v Kežmarku)Hlavičkový papier firmy Dzsubányi a Bethlenfalvy (foto: Múzeum v Kežmarku)

Záver

V dôsledku zmeny situácie na frontoch II. svetovej vojny a nedostatku stavebného materiálu sa práce zastavili. Mnohé regulácie dokončili po vojne, iné v priebehu desaťročí. Ich následkom sa kežmarské toky zmenili na nepoznanie. Svoje by o tom vedeli povedať najmä najstarší obyvatelia. Už dávno z nášho slovníka vymizli slová fluder, štrand, insel, či kúpalisko Meese. Radikálnou úpravou prešiel napr. Tvarožniansky potok, ktorého ústie do Ľubického potoka sa posunulo o niekoľko stoviek metrov vyššie. Nie náhodou nesie jedna z kežmarských ulíc názov Tvarožnianska. V každom prípade, regulácie tunajších tokov by si zaslúžili podrobné zmapovanie. Snáď sa nájde niekto, kto sa nimi bude zaoberať...

  • Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc
AKTUÁLNE OTVÁRACIE HODINY

Expozícia historických vozidiel na hrade
pondeloknedeľa
od 9:00 do 18:00 (posledný vstup je o 16:30)

Expozícia meštianskej bytovej kultúry
pondeloknedeľa
od 10:00 do 18:00

Výstavná sieň
utorok až sobota
od 10:00 do 18:00



Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí