1 2 3 4 5

Reliéf Modlitba vojakov

Depozitáre Múzea v Kežmarku ukrývajú pred zrakmi návštevníkov mnohé poklady. Jedným z nich je aj na prvý pohľad nenápadné umelecké dielo vytvorené z obyčajného materiálu - sadry. Reliéf s názvom Modlitba vojakov vytvoril zakladateľ a kľúčová osobnosť novodobého slovenského sochárstva Ján Koniarek (1878 Voderady – 1952 Trnava). Umelec absolvoval dôkladnú štúdijnu prípravu v Budapešti, Ríme a Mníchove. Po jej skončení ho pozvali do Belehradu, kde nastúpil na miesto profesora. Portrétoval tam aj popredné srbské osobnosti politického a spoločenského života (okrem iných aj kráľa Petra I. Karaďordeviča). Za svoju činnosť bol ocenený radom sv. Sávu a ďalšími vyznamenaniami. V čase vypuknutia 1. svetovej vojny bol doma na prázdninách vo Voderadoch. Po narukovaní do rakúsko-uhorskej armády ho uväznili pre podozrenie z podvratnej činnosti, keďže sa osobne poznal s členmi belehradskej vlády, ktorým monarchia vypovedala vojnu. Po dlhom väznení ho degradovali a poslali na front. Tam mu v zákopoch omrzli nohy, takže mu museli amputovať niekoľko prstov. Keďže už nebol schopný boja, slúžil v nemocnici ako ošetrovateľ. Popri tom sa venoval aj modelovaniu.

Sochár Ján Koniarek

Reliéf "Modlitba vojakov"

V tom čase vzniklo aj dielo Modliaci sa vojaci. Secesná štylizácia reliéfu sa prejavila aj vo vlnovom pohybe, rozfázovania pohybu hláv troch vojakov. Symbolicky sú tu zachytení tri životné fázy – mladosť, zrelý vek a staroba. Každá z postáv smeruje svoj zrak do inej strany. Starý vojak sa túžobne díva hore na nebesia a možno ich prosí o ukončenie vojny. Vedľa neho stojaci vojak má zopäté ruky, ktorými si podopiera bradu sklonenej hlavy a hľadá záchranu vo viere. Mladý vojak pozerá uprene pred seba oddaný svojmu osudu. Pred ním sa črtá silueta mesta/ bojiska – oblúk mosta a za ním dom. Koniarek týmto svojím dielom reagoval v symbolickej rovine na zmätok a obavy, ktoré mali ľudia/vojaci vo vojnovej dobe. Reliéf môžeme interpretovať aj ako symbolické zachytenie času pred bitkou a neľahké psychické rozpoloženie vojakov, ktorých čaká osudové stretnutie so smrťou, často aj vlastnou.

Sadrový reliéf má farebnú povrchovú úpravu imitujúcu bronz. Sochár modeluje dielo z hliny a hotový tvar potom odlieva do sadry, ktorá je trvácnejšia. Následne sa z nej vyhotovujú bronzové odliatky. Kežmarská sadra je najstarším dochovanou verziou tohto diela. Reliéf je značený ešte maďarskou transkripciou sochárovho priezviska Konyarek. Bronzové odliatky značené už Koniarek vznikli v roku 1953 (v SNG v Bratislave) a 1987 (v Galérii Jána Koniarka v Trnave). Múzeum v Kežmarku ho získalo od anonymného darcu už pred rokom 1928 v rámci výzvy na darovanie muzeálnych predmetov do novozaloženého múzea. Toto umelecké dielo tak patrí medzi jeho prvé zbierkové predmety.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO