1 2 3 4 5 6

XXI. - Vznik Inštitútu pre výskum vlasti

Počas druhej svetovej vojny boli Nemci výraznou zložkou kežmarského obyvateľstva. Mali vlastné školy i školský inšpektorát, politickú stranu a jej štruktúry, organizácie. Tiež disponovali vlastnou knižnicou, či kultúrnym domom. Chýbala im ešte jedna vec. Ústav, ktorý by skúmal ich prepojenie na Nemecko - Tretiu ríšu, ich cestu a stopy usídľovania sa na našom území. Výskum mal siahať do stredoveku, kedy k nám prichádzali prví Nemci na pozvanie uhorského panovníka Bela IV., hľadajúceho nových ľudí do prakticky ľudoprázdnej krajiny. Išlo o následky ničivých mongolských vpádov z rokov 1241 – 1242. Vtedy začala tzv. nemecká kolonizácia. Nemci zakladali vlastné mestá, fungujúce na nemeckom práve.

V čase vojny žilo nemecké obyvateľstvo na území Slovenska približne 700 rokov - obdobie dostatočne dlhé a zaujímavé na skúmanie. V Kežmarku existovali nielen podmienky a ústavy, ale najmä osoba ochotná zhostiť sa tejto náročnej úlohy. Tým človekom bol profesor nemeckého gymnázia Johann Lipták. Práve on inicioval založenie Inštitútu pre výskum vlasti (domoviny), v pôvodnom nemeckom znení Institut für Heimatforschung.

Okolnosti vytvorenia Inštitútu pre výskum vlasti

Johann Lipták, profesor gymnázia a vedúci Inštitútu (foto: Múzeum v Kežmarku)

Dr. prof. Johann Lipták (1889 – 1958) pôsobil na tunajšom kežmarskom gymnáziu od roku 1911. Okrem pedagogickej činnosti sa aktívne venoval historickému výskumu, takže je autorom niekoľkých veľmi hodnotných publikácií. Jeho najvýznamnejším dielom sú Dejiny evanjelického dištriktuálneho lýcea v Kežmarku (Geschichte des evangelischen Distriktual-Lyzeums A.B. in Kesmark). Preto sa nemožno čudovať, že s myšlienkou zriadenia Inštitútu pre výskum vlasti prišiel práve on. Podnet predložil patronátnemu konventu nemeckého gymnázia na výročnom valnom zhromaždení, ktoré prebiehalo 9. januára 1941. V obhajobe uviedol zopár dôležitých faktov súvisiacich s miestnymi Nemcami. Už po stáročia sa venovali šíreniu vzdelanosti skrze lýceum/gymnázium, existovala tu veľká lyceálna knižnica, či internát pre študentov. Týmito aktivitami sa plodne zapájali do kultúrneho i národného života. Spomínaná činnosť vznikom samostatného Slovenského štátu naberala na obrátkach a mala mať pevné základy na rozsiahlej minulosti. Tú však bolo potrebné dôkladne spracovať.

 

Medzi najdôležitejšie úlohy Inštitútu pre výskum vlasti patrilo:

1. Založiť centrálnu knižnicu, ktorá zozbiera všetky diela zaoberajúce sa Nemcami na Spiši, Slovensku i v juhovýchodnom priestore Európy.
2. Podchytiť a podnietiť k spolupráci ďalších spolupracovníkov.
3. Poskytnúť im v knižnici všetky potrebné pomôcky.
4. Vytvoriť výskumnú radu.
5. Podporovať vydávanie vlastivedných diel.
6. Nadviazať spoluprácu s podobnými výskumnými ústavmi.
7. Postarať sa o výchovu nasledovníkov.

Všetky spomenuté body mali Nemcov bližšie zoznámiť s dejinami vlastného národa a vzbudiť v nich lásku k rodnej hrude, lebo "bez silného nasadenia vlasteneckých myšlienok je výchova k národnému mysleniu márnou snahou. Javí sa preto ako potrebné, založiť miesto starostlivosti o národné myslenie, ktoré bude mať úlohu spojiť všetky vlastivedné snahy." Iniciatíva prof. Liptáka našla ohlas aj mimo Kežmarku. Uvítal ju nemecký kultúrny úrad v Bratislave, taktiež nemecký zahraničný inštitút v Stuttgarte. Odtiaľ do Kežmarku zavítal Dr. Isbert, aby s Dr. Liptákom podrobne prebral jeho plány.

Otvorenie Inštitútu pre výskum vlasti

Patronátny konvent nemeckého gymnázia ešte v ten istý deň (9. január 1941) odobril vznik Inštitútu pre výskum vlasti a vedením jednohlasne poveril J. Liptáka. V budove starého lýcea, na prízemí, uvoľnil pre potreby nového ústavu dve miestnosti, objednal police na knihy i potrebné kancelárske zariadenie. Už počas januára začali prvé úkony, ku ktorým patrilo zatrieďovanie kníh. Okrem toho sa pre staré lýceum "podarilo získať vlastivednú knižnicu, ktorej cena je pre Inštitút tak významná, že sa už dnes žiadna knižnica na Slovensku nemôže merať s našim stavom nemeckých, vlastivedných diel."

Inštitút pre výskum vlasti našiel svoj domov v lýceu (foto: Múzeum v Kežmarku)

Práce na vzniku Inštitútu pokračovali raketovým tempom - už 22. marca 1941 prebehlo jeho otvorenie v auditóriu lýcea. Zúčastnili sa ho mnohé osobnosti zo Slovenska aj zahraničia. Medzi hosťami sa nachádzali Franz Karmasin (vodca národnej skupiny a štátny sekretár); Hanns Elard Ludin (vyslanec Tretej ríše na Slovensku) s pobočníkom Hansom Gmelinom; vládny radca Göcken (cudzinecký úrad Berlín); Waldermar Müller (kultúrny referent nemeckého vyslanectva); pán Lohl (SS-Hauptsturmführer z Berlína); Sigmund Keil (poslanec, krajský inšpektor Deutsche Partei); Ing. Friedl (hlavný vedúci Deutsche Partei); Dr. Isbert a Dr. Kloß (delegáti Nemeckého zahraničného inštitútu v Stuttgarte); pani Dr. Krallert (publikačný úrad Viedeň); Dr. Bruno Schier (hosťujúci profesor Univerzity Lipsko); Matthias Nitsch (školský inšpektor a člen štátnej rady); Dr. Paul Wodilla (vedúci Nemeckého oddelenia na Ministerstve školstva a národnej osvety); major Pichl (veliteľ pluku); Dr. Odrobiniak (Župný úrad Ružomberok); Dr. Adalbert Kiczko (Okresný úrad v Kežmarku); Dr. Jarosch (lektor Nemeckej akadémie v Ružomberku); Hans Thomas (vedúci karpatsko-nemeckej výchovy); zástupcovia štátnej polície; Hlinkovej slovenskej ľudovej strany; Hlinkovej gardy, ako aj členovia mestského úradu.

Najvzácnejší hostia - Karmasin, Ludin a Gmelin, dorazili do vlajkami slávnostne vyzdobeného Kežmarku od Popradu. Napriek meškaniu ich pred nemeckým gymnáziom čakali nastúpené formácie Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend; pred Okresným úradom zástupcovia Deutsche Partei, Wehrmachtu i miestnych úradov. Po oficiálnom privítaní a zborovom nacistickom pokriku prešli hostia do auditória starého lýcea. Tam zažili ďalšie živé uvítanie. Slávnosť otvorenia Inštitútu pre výskum vlasti začalo sláčikové kvarteto skladbou W. A. Mozarta. Po nej nasledoval príhovor Dr. Eduarda Kehlera, inšpektora lýcea a zároveň aktívneho realizátora myšlienky vytvorenia nového ústavu.

Titulná strana najznámejšieho Liptákovho diela (foto: Múzeum v Kežmarku) Prvá strana Liptákovej publikácie (foto: Múzeum v Kežmarku)

O ďalšom priebehu otváracej slávnosti si viac povieme nabudúce...

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO